Kľúč k cínu?

Pôvod cínu používaného v bronzovej dobe je už dlho jednou z najväčších záhad v archeologickom výskume. Vedci z Heidelberskej univerzity a Archeometrického centra Curta Engelhorna v Mannheime skúmaním cínových artefaktov z druhého tisícročia pred n. l. na archeologických náleziskách v Izraeli, Turecku a Grécku vyriešili časť… pokračuj

Kŕmenie v neolite

Vedecký tím pod vedením geochemičky Julie Dunneovej z britskej Bristolskej univerzity odhalil, že so začiatkami poľnohospodárstva sa spája kŕmenie detí živočíšnym mliekom. Podľa výskumníkov už pred 7 000 rokmi poľnohospodári v kamennej dobe v strednej Európe vyrábali a používali malé hlinené fľaše alebo šálky s… pokračuj

Starenka z dávnych čias

Forenzná umelkyňa zo škótskej University of Dundee Karen Flemingová zrekonštruovala tvár druidky zo železnej doby. Vedkyňa usudzuje, že žena bola zrejme za života výnimočnou osobnosťou, pretože sa dožila najmenej šesťdesiat rokov. Počas železnej doby bol totiž priemerný ženský vek asi 31 rokov, pod čo sa… pokračuj

V obrannej zóne impéria

Výskum v oblasti nílskej delty v Egypte, kde sa nachádza aj lokalita Tell el-Retábí, sa zanedbával. Kvôli demografickému tlaku tam v súčasnosti pamiatky staroveku súperia o miesto s moderným osídlením. Hrozí tak, že sa navždy stratia dôležité informácie o živote ľudí, aj o historických udalostiach.… pokračuj

Obetovanie detí pre El Niña

Kultúra Chimu bola rozšírená pozdĺž peruánskeho pobrežia až k Ekvádoru. Svoj vrchol dosiahla v 15. storočí, tesne predtým, ako ju v roku 1475 zničili Inkovia. Okrem toho, že ľudia Chimu vedeli úžasným spôsobom spracovať zlato, na samozavlažovanie využívali dômyselné vodné kanály, uctievali prírodu, predovšetkým vodu,… pokračuj

Zrod veľkých kameňov

Nová analýza údajov o datovaní megalitických štruktúr kladie zrod tejto kultúry na našom kontinente do severozápadného Francúzska. Názov megalit je zloženina gréckych slov mégas (veľký) a líthos (kameň). Megalitické pamiatky sú jednotlivé veľké kamene, umiestnené v krajine so zvláštnym zámerom, alebo geometrické štruktúry (kruhy, rady)… pokračuj

Zahubila ich lenivosť

Archeológovia z Austrálskej národnej univerzity (ANU) pri výskume prastarej ľudskej populácie na Arabskom polostrove zistili, že Homo erectus používal v skorej kamennej dobe najmenej namáhavé stratégie na výrobu nástrojov a zber surovín. Podľa vedúceho výskumu Ceriho Shiptona táto lenivosť spojená s neschopnosťou adaptovať sa na… pokračuj

Filipínski hominidi

Homo druhy kamennej doby, ktoré prešli oceán z ázijskej pevniny na Filipíny – možno na vykorenenom strome alebo na nejakom druhu plavidla –, sa mohli posunúť na ostrovy ďalej na juh, zamýšľa sa bioarcheológ Thomas Ingicco, člen tímu z Národného prírodovedného múzea v Paríži. Dôkazy… pokračuj

Masová obeta detí

Obyvatelia peruánskeho mesta Huanchaco, hlavného mesta bývalého impéria Chimú, si prvý raz všimli ľudské kosti v roku 2011. Archeológovia v Peru tam teraz objavili niečo, čo sa môže považovať za najväčšiu masovú obetu detí. Asi pred 550 rokmi obyvatelia impéria Chimú rituálne zabili a pochovali… pokračuj

Mesto z bronzovej doby

Archeologická lokalita Vráble-Fidvár patrí k najvýznamnejším náleziskám na Slovensku. Posledný výskum tohto opevneného sídliska významne zmenil a obohatil doterajšie poznatky o staršej bronzovej dobe v oblasti strednej Európy.   Archeologická lokalita Fidvár sa nachádza na juh od mesta Vráble na ľavom brehu rieky Žitava, na… pokračuj