Popri vedeckej práci sa celý život usiloval popularizovať výsledky nielen svojho, ale aj ďalších pracovísk SAV v Košiciach, za čo si v minulom roku prevzal Cenu za vedu a techniku v kategórii Popularizátor vedy. O jeho výskume kliešťov a nimi prenášaných chorôb na Slovensku, ako aj popularizačných projektoch, sme sa rozprávali s Branislavom Peťkom z Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.
Akému výskumu sa aktuálne venujete?
Dlhodobo sa spolu s kolegami venujeme ekológii kliešťov, čo je vzťah kliešťov k hostiteľom a prostrediu, a epidemiológii infekčných chorôb, ktoré kliešte prenášajú nielen na ľudí, ale aj na domáce či hospodárske zvieratá. Zmena klímy a hospodárske zmeny spôsobujú odlišnosti v rozšírení kliešťov, a tým aj v epidemiológii chorôb. Objavujú sa nové choroby, hovoríme im vynárajúce sa, alebo narastá význam doteraz podceňovaných nákaz.
Napriek tomu, že ten istý kliešť prenáša na ľudí viacero závažných chorôb, ich epidemiológia sa správa na Slovensku rozdielne. Podobne je to aj s chorobami zvierat. To sú záhady, ktoré v súčasnosti pútajú našu pozornosť.
Ktoré ochorenia okrem tých najčastejšie sa vyskytujúcich, teda lymskej boreliózy a kliešťovej encefalitídy, ešte kliešte prenášajú?
Spektrum chorôb, ktoré kliešte prenášajú, je dlhé ako telefónny zoznam. Na svete je známych viac ako 730 druhov kliešťov a každý prenáša niečo iné, no niečo majú určité skupiny aj spoločné. Na Slovensku žije trvalo zatiaľ 18 druhov, ale len šesť z nich môže ovplyvniť zdravie domácich či hospodárskych zvierat a iba jeden z nich, kliešť obyčajný, aj človeka. Tých ďalších päť ho napadne len ojedinele, ale nemožno to podceňovať. Všetky prenášajú vírus kliešťovej encefalitídy, kliešť obyčajný aj lymskú boreliózu. Novinkou je anaplazmóza, ktorú spôsobuje baktéria špecializovaná na biele krvinky. Kliešť obyčajný prenáša na dobytok nebezpečnú babeziózu dobytka, tú spôsobuje jednobunkový parazit červených krviniek. Na psy môže preniesť aj bakteriálnu hepatozoonózu postihujúcu bunky imunitného systému. Do zoznamu kliešťami prenášaných chorôb ľudí patria i menej častá tularémia, ehrlichióza, bartonelóza, rôzne riketsiózy a ďalšie.
Klimatická zmena posúva viac na sever aj kliešte z južnejších oblastí s novými patogénmi. Kliešť obyčajný šíri aj borélie, ktoré spôsobujú návratné a krvácajúce horúčky, napríklad stredomorskú škvrnitú horúčku či krymsko-konžskú hemoragickú horúčku, ktoré síce na Slovensku zatiaľ nemáme, ale, obrazne povedané, máme sa na čo tešiť.
Doc. MVDr. Branislav Peťko, DrSc., pôsobí na Katedre epizootológie, parazitológie a ochrany spoločného zdravia Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, kde sa prednostne venuje aplikovanému výskumu. Patrí medzi lídrov výskumu kliešťov a nimi prenášaných nákaz na Slovensku s akceptáciou jeho vedeckej školy a vlastnej osobnosti doma i v krajinách zahraničných partnerov. Externe pôsobil na troch domácich a jednej zahraničnej univerzite v Poľsku, v slovenských a medzinárodných vedeckých organizáciách. Významné bolo pôsobenie na poste riaditeľa Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied, v Predsedníctve SAV, vo vedeckých radách univerzít a v popularizácii vedy na Slovensku.
Situácia s chorobami, ktoré prenášajú kliešte na Slovensku, si neustále vyžaduje zvýšenú pozornosť, význam má najmä sledovanie kliešťa obyčajného. Dlhodobo rozšírená kliešťová encefalitída sa na Slovensku posúva z južného Slovenska viac na sever a na teplom a suchom juhu počty mierne klesajú. Stúpa počet malých epidémií z nepasterizovaného mlieka a výrobkov z neho, najmä z kozieho a ovčieho. Kým v minulom storočí sa počet evidovaných ochorení ročne pohyboval pod číslom sto, v súčasnosti už presahuje číslo dvesto.
Oveľa častejšia je lymská borelióza. Napriek tomu, že pôvodcu prenáša ten istý kliešť ako kliešťovú encefalitídu, jej rozšírenie na Slovensku je plošnejšie. Na západnom a strednom Slovensku sú však najväčšie ohniská lymskej boreliózy spoločné s ohniskami kliešťovej encefalitídy. Počet ochorení dlhodobo kolíše medzi 600 až 1 100 prípadmi, no aj v tomto prípade existuje náznak narastajúceho trendu v severnejších okresoch. Na južnom Slovensku sa u ľudí občas vyskytne tiež tularémia prenosná aj zo zajacov.
Od začiatku nového milénia sa z južného pohraničia povodiami riek šíri smerom na sever kliešť pijak lužný, prenášajúci na psov smrteľnú babéziózu psiu. Tento kliešť je považovaný za najrýchlejšie sa šíriaceho parazita v Európe a na Slovensku sa za prvých desať rokov posunul miestami až o 200 km na sever. Na východnom Slovensku je už na severnom okraji vodnej nádrže Domaša, na západnom Slovensku sa Považím rozšíril nad Trenčín a v súčasnosti sa už blíži k Žiline.
Sú ľudia dostatočne informovaní o prevencii a ďalšom postupe v prípade, že sa infikovali?
Informovanosť ľudí o kliešťoch a prevencii je už viditeľná, no klimatické a hospodárske zmeny prinášajú nové situácie, na ktoré je potrebné sústavne upozorňovať. Predovšetkým na to, že kliešť obyčajný je už značne rozšírený aj v horských oblastiach nad tisíc metrov nad morom, čo bola predtým vzácnosť. V súčasnosti máme zdokumentovaný rekordný výskyt kliešťa vo výške 1 470 m n. m. vo Veľkej Fatre.
S kliešťami prišli do nových oblastí aj choroby. Časté nákazy kliešťovou encefalitídou zaznamenávame po konzumácii surového mlieka z dvora. Takýto predaj je kontrolovaný zdravotnými testami zvierat, no aj tak pomáha vzniku malých epidémií, čo si žiada ďalšie opatrenia a osvetu.
A napokon sa zmena dotkla aj správneho spôsobu odstránenia pricicaného kliešťa. Spor o tom, či ho treba vytočiť alebo vykývať, vyriešilo odporúčanie, že kliešťa treba vybrať čo najskôr, na spôsobe až tak nezáleží. Informovanosti nikdy nie je dosť.
Čo hovoríte na postreky proti parazitom v mestách, kde sú premnožené?
Plošné postreky proti kliešťom a komárom sú pod prísnou kontrolou a povoľujú sa len proti komárom v čase kalamitného premnoženia v okolí miest, a aj to iba neškodnými biologickými prípravkami.
Proti kliešťom sa postreky v súčasnosti nerobia, uprednostňujú sa ekologické metódy ako odstránenie krovia a pravidelné kosenie trávy pozdĺž lesných ciest a chodníkov, kde je, prirodzene, vyššia koncentrácia kliešťov. Vojna s kliešťami sa totiž vyhrať nedá, no dá sa s nimi dohodnúť na určitom prímerí. Kliešte sú totižto v tomto prostredí doma a my ideme na návštevu k nim, mali by sme preto rešpektovať pravidlá návštevy ich územia.
Lesy sme opustili ako praľudia, vtedy sme ešte s kliešťami žili v symbióze. Začali sme obrábať pôdu, na ktorej sa kliešte neudržia, uzavreli sme sa do miest a stratili sme s lesmi a kliešťami kontakt. Prirodzená odolnosť proti kliešťom sa tak pomaly vytrácala a zachovala sa len u časti ľudskej populácie. Domáce zvieratá ako psy, mačky a hospodárske zvieratá ju stratili úplne. Úpravou vegetácie kliešte šetrne posúvame na okraj často navštevovaných lesných oblastí, no zničiť ich nedokážeme. Ak sa raz bude na tejto planéte končiť život, kliešte budú medzi poslednými, ktoré budú zhasínať svetlo.
Aké podmienky musia byť splnené, aby sa kliešte dokázali premnožiť?
Kliešte potrebujú na rozmnožovanie dve základné podmienky – dostatok rôznych hostiteľov všetkých troch vývinových štádií, na ktorých sa napijú krvi (kliešť sa musí napiť trikrát a vždy na inom hostiteľovi), a mierne teplé a mierne vlhké vonkajšie prostredie, v ktorom sa kliešť vyvíja a trávi až 95 % svojho života. Vývin kliešťa obyčajného trvá 3 až 5 rokov a extrémy počasia sa v raste jeho populácií prejavujú pomaly. Kliešť pijak má len jednoročný vývinový cyklus a pri dostatku hostiteľov a chladnejšom letnom počasí sa lokálne dokázal aj kalamitne premnožiť. V súčasnosti to už takmer nehrozí.
Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Zhovárala sa Andrea Fedorovičová, Veda na dosah, úprava R
Foto archív B. Peťka
Viac si môžete prečítať na vedecko-popularizačnom portáli Veda na dosah.
