Aké sú dôsledky zmeny času?

V nedeľu 30. októbra 2016 sa uskutoční prechod na zimný čas – ručičky hodín si posunieme dozadu.

Prvé náznaky zavedenia letného času sa objavili už na konci 18. storočia. Americký vedec Benjamin Franklin uvažoval, ako lepšie využiť denné svetlo, aby sa ušetrilo za sviečky. Vážne sa však o tejto téme začalo diskutovať v súvislosti so spoločenskou modernizáciou, najmä so zavádzaním medzištátnej vlakovej dopravy, ktorá si vynucovala koncom 19. storočia zavedenie jednotného stredoeurópskeho času. Prvý zásah do jeho úpravy priniesla až prvá svetová vojna. V roku 1916 zaviedlo letný čas Švédsko, neskôr Nemecko a s ním aj jeho spojenec Rakúsko-Uhorsko. Je však potrebné dodať, že vtedajšie nariadenie do určitej miery rešpektovalo prirodzený biorytmus človeka a posun o hodinu dopredu sa zaviedol v období od 1. mája do 30. septembra. Vo Veľkej Británii dokonca fungoval až od druhej polovice mája. Po prvej svetovej vojne sa toto opatrenie veľmi rýchlo zrušilo.

Ekonomické dôvody boli hybnou silou zavedenia striedania letného a zimného času.
Ekonomické dôvody boli hybnou silou zavedenia striedania letného a zimného času.

Ekonomické dôvody
Počas druhej svetovej vojny platil letný čas nepretržite od 1. apríla 1940 do 4. októbra 1942 a potom naďalej v priebehu letných mesiacov od roku 1943 do roku 1949. Dôvodom bola rýdzo ekonomická úvaha o zvýšení produkcie zbrojárskeho priemyslu vzhľadom na predĺženie denného svetla vo večerných hodinách. V noci platila povinnosť zatemnenia, čo komplikovalo továrenskú výrobu. Po vojne prevládli, prirodzene, ekonomické dôvody. V tom období to malo určitú logiku.

Po druhej svetovej vojne platili v niektorých častiach Európy zmeny času, v Nemecku boli dokonca zavedené v okupačných zónach posuny o dve hodiny. V tých časoch malo jeden unikát aj Československo, ktoré vládnym nariadením z 27. novembra 1946 zaviedlo od 1. decembra 1946 zimný čas, teda posunutie o hodinu neskôr oproti stredoeurópskemu času. Dôvodom boli hospodárske okolnosti, najmä nedostatok výkonu v elektrárňach.

Jednotné zavedenie
Striedanie letného a zimného času sa v Európe skončilo koncom 40-tych rokov. Odvtedy už platil počas takmer troch desaťročí štandardný stredoeurópsky, teda zimný čas. K úvahám o opätovnom zavedení zmeny času prispela predovšetkým ropná kríza po izraelsko-arabskej vojne v októbri 1973, ktorá viedla k prudkému vzrastu cien ropy a následnej zdĺhavej hospodárskej recesii v západnej Európe. Zmenu času najskôr zaviedlo Francúzsko, postupne sa pridávali ďalšie štáty. Každý však zavádzal termín inak; napríklad Taliansko ho malo len od konca mája do konca septembra. Proti zavádzaniu zmeny času sa vtedy v niektorých krajinách, najmä v Nemecku a Rakúsku, ozvali zamestnanecké zväzy. Upozorňovali na nepríjemnosti spojené so skorým vstávaním, napríklad pre vidiecke deti, ktoré chodili pešo do školy, a tiež pre tehotné ženy. K zjednoteniu zavedenia zmeny času však napokon došlo až začiatkom osemdesiatych rokov. Oficiálnym dátumom zavedenia letného času v ČSSR sa stal 1. apríl 1979.

Najdlhšie odolávajúcou krajinou bolo Švajčiarsko, ale jeho federálny parlament nakoniec, vzhľadom na harmonizáciu dopravy s okolitými štátmi, rozhodol, navzdory referendu, o zavedení letného času v roku 1981.

Neobľúbenosť
unava
Ľudia si zmenu času nikde priveľmi neobľúbili. Aj keď prechod na zimný čas vnímajú ľudia zvyčajne lepšie ako náhle skoršie vstávanie na jar, súvisiace s prechodom na letný čas, ani táto zmena nemusí byť bez následkov na ľudský organizmus. Posun času znášajú horšie najmä citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať so zhoršením koncentrácie a zvýšenou únavou, predovšetkým u detí a starších ľudí. Je známe, že jestvujú dva typy ľudí – takzvané sovy, ktoré sú čulé do neskorých nočných hodín, zatiaľ čo ráno si rady dlhšie pospia, a potom škovránky, pre ktoré je, naopak, typické včasné ranné prebúdzanie a skoršie zaspávanie. Práve jesenný posun vnímajú horšie ľudia zvyknutí ukladať sa do postele skôr, zatiaľ čo pre tých, čo majú problém s ranným vstávaním, je zasa nepríjemnejší jarný posun času.

Stav spánku charakterizuje spomalený rytmus dýchania, tepu srdca a nižšia citlivosť na vonkajšie podnety. Je to pravidelný stav odpočinku ľudí, ale aj iných cicavcov a ďalších živočíchov, ktorý zabezpečuje regeneráciu organizmu. Jeho nedostatok sa negatívne podpisuje na duševnom i telesnom stave človeka a prejavuje sa psychickou a fyzickou vyčerpanosťou. Dôsledkom často bývajú bolesti hlavy, poruchy myslenia a pamäti, nepokoj, zmeny nálady alebo depresie. Ľudí trpiacich nespavosťou častejšie trápi zvýšený krvný tlak a sú náchylnejší na infekcie.

Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu organizmu je veľmi individuálna. Zvyčajne sa pohybuje v rozmedzí 6 až 8 hodín denne, ale pokiaľ dlhší či kratší spánok nie je spojený s ťažkosťami, akými sú únava, vyčerpanie, poruchy koncentrácie a pamäti, nemusíme sa preto ešte znepokojovať, ani ho umelo ovplyvňovať liekmi. V opačnom prípade je však vhodné obrátiť sa na odborníkov.

Poruchy spánku
Poruchy spánku môžu byť rôzne a často sú dosť bizarné. Patrí medzi ne napríklad syndróm nepokojných nôh, nočné škrípanie zubami (bruxizmus), spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu, či parasomnie spojené s abnormálnym pohybom v podobe námesačnosti alebo s agresívnym správaním pri narušení REM fázy spánku. Novodobým fenoménom je problém adolescentov a mladých dospelých jedincov, ktorí si posúvajú zaspávanie na skoré ranné hodiny a spánkovú periódu na dennú dobu (syndróm oneskorenej spánkovej fázy).

Medzi veľmi zriedkavé ochorenia patrí narkolepsia, pri ktorej človek stráca kontrolu nad stavom bdenia a upadá do spánku nechtiac aj počas dňa a v rôznych situáciách. Naopak, najrozšírenejšou poruchou spánku je nespavosť.

Čo vplýva na dobrý spánok
K dobrému spánku prispieva mnoho faktorov, medziiným pravidelné cvičenie a šport, zdravý životný štýl (nijaký alkohol, kofeín a cigarety), málo stresu, pohodové životné tempo, relax, pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť, skorý budíček, pohodlná poloha pri spánku, bylinkové čaje alebo preparáty (valeriána, chmeľ, medovka, materina dúška), vôňa levandule či teplý kúpeľ.

Pokiaľ však trpí človek dlhodobo nespavosťou alebo inou poruchou spánku, mal by vo vlastnom záujme vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené poruchy spánku mu znižujú kvalitu života, sú zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd.

MUDr. Eva Feketeová, PhD.
Neurologická klinika Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach

Foto Pixabay

Komentáre