Cestovanie v čase

O tom, prečo cestovanie v čase nie je len sci-fi a čo na to hovorí fyzika, porozprával v októbrovej vedeckej cukrárni CVTI SR Samuel Kováčik z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave. Hoci cestovanie v čase považujeme len za sci-fi z kníh a… pokračuj

Čas pre každého

Hodinové veže začínali ako praktická pomôcka v období, keď bolo pre bežných ľudí takmer nemožné orientovať sa v čase. Postupne sa z nich stali ikonické stavby, ktoré reprezentujú kultúru a vyspelosť príslušných miest či regiónov. Iba pred niekoľkými generáciami boli moderné náramkové hodinky horúcou novinkou… pokračuj

Zárezy na kolese času

Dátumy sú iba prázdne čísla, počúvame často. Z astronomického hľadiska je skutočne jedno, v ktorom bode dráhy Zeme okolo Slnka povieme Teraz! a začneme rátať obehy, ktorými potom meriame ľudské dejiny. Z hľadiska tých dejín to však jedno nikdy nebolo. Vynález kalendára, ktorým človek spojil… pokračuj

Najpresnejšia sekunda

Po tom, čo v roku 2019 vedci redefinovali jednotku hmotnosti, kilogram, zamerali sa na prehodnotenie základnej jednotky času, sekundy. Dôležitým krokom k tomuto cieľu boli porovnania medzi tromi atómovými hodinami. Od 60. rokov 20. storočia bola sekunda definovaná atómovými hodinami vyrobenými z atómov cézia absorbujúcich… pokračuj

Zvláštne časy

Písal sa rok 1971, Joseph Carl Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Siahol po neďaleko ležiacej obálke a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. Hmm, pomyslel si, to by mohlo fungovať. Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však… pokračuj

Koľká bije?

Hoci si to ani neuvedomujeme, ale je len málo prístrojov v domácnosti, ktoré by nemali v rôznych formách zabudované zobrazovanie času. Plynutie času, hoci je starší ako ľudstvo, si ľudia začali uvedomovať až postupne. Najstaršie spôsoby merania času boli zrejme striedania dňa a noci či… pokračuj

Kam sa podelo jedenásť dní

Čitateľku z Kremnice zaujali v čísle 1/2017 v rubrike Historický kalendár dva dátumy úmrtia anglického astronóma Edmunda Halleyho. Ako je to možné? Meranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo. Ľudia sa oddávna usilovali odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov. Deň a noc či… pokračuj

Aké sú dôsledky zmeny času?

V nedeľu 30. októbra 2016 sa uskutoční prechod na zimný čas – ručičky hodín si posunieme dozadu. Prvé náznaky zavedenia letného času sa objavili už na konci 18. storočia. Americký vedec Benjamin Franklin uvažoval, ako lepšie využiť denné svetlo, aby sa ušetrilo za sviečky. Vážne… pokračuj

Opačné plynutie deja

Štúdia, skúmajúca prazvláštne javy, ktoré vznikajú pri pohybe rýchlejšom ako svetlo, experimentálne potvrdila javy, ktoré sa už dávno teoreticky predpovedali, no ešte nikdy sa ich nepodarilo naozaj pozorovať. Pred vyše 100 rokmi predpovedal Rayleigh jav, pri ktorom sa nehybnému pozorovateľovi môže zdať, že zvuk, pochádzajúci… pokračuj

Rovnako ako svetlo, aj časopriestor sa skladá z dúhy

Keď prejde cez optický hranol biele svetlo, na jeho konci sa ukáže dúha s bohatou paletou farieb. Teoretici z Varšavskej univerzity preukázali, že v modeloch vesmíru, založených na hociktorej zo súčasných kvantových teórií gravitácie, tiež musí existovať istý druh dúhy – rôzne verzie časopriestoru. Biele svetlo sa… pokračuj