Ako spíte?

Hoci spánok tvorí tretinu ľudského života a je nevyhnutný na regeneráciu, len málo lekárov sa pacientov pýta na jeho kvalitu. Problémy so spaním pritom ovplyvňujú aj dlhodobý zdravotný stav. O výskume spánku a diagnostike spánkových porúch sme sa rozprávali s Martinom Kucharíkom z Centra intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave.

Ako si ľudia v minulosti vysvetľovali spánok?

Foto Unsplash/Vladislav Muslakov

Spánok bol po celé tisícročia považovaný za pasívny dej, podobný smrti. Vysvetľoval sa ako prerušenie vedomia, ktoré nastáva obvykle v noci alebo v tme, a často sa mu pripisovali aj fantastické vlastnosti. Keďže mnoho ľudí si pamätá svoje sny, jedno z vysvetlení bolo, že spánok je dej, počas ktorého si ľudské telo odpočinie a myseľ pritom rozjíma napríklad nad tajnými túžbami, alebo si pripomína rôzne obavy.

Odkedy ho vedci dokážu skúmať?

Až do objavenia technológie záznamu a analýzy elektrických prejavov mozgu (elektroencefalografie, skrátene EEG) začiatkom 20. storočia sa o možnosti odbornejšie vyšetrovať spánok v lekárskych kruhoch len živo diskutovalo. Po objavení EEG sa rýchlo identifikovali odlišné záznamy počas spánku, čo prinieslo nielen rýchly rozvoj možností diagnostiky, ale aj nové otázky a problémy.

MUDr. Martin Kucharík, PhD., pôsobil na Neurologickej klinike I. Lekárskej fakulty Karlovej univerzity, vo Všeobecnej fakultnej nemocnici v Prahe a tiež na II. Neurologickej klinike Lekárskej fakulty UK a UNB v Bratislave. Neskôr sa ako neurológ začal špecializovať na cievne ochorenia mozgu v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Od roku 2017 rozvíja s tímom multiodborových špecialistov komplexné neurointervenčné pracovisko – Centrum intervenčnej neurorádiológie a endovaskulárnej liečby (CINRE) v Bratislave. V rámci vedeckého výskumu a doktorandského štúdia sa venoval aj problematike spánkových porúch a telemedicíne.

Aká je súčasná definícia spánku?

Spánok je prirodzený periodický pokojný stav tela aj mysle, počas ktorého dochádza k čiastočnej až úplnej strate vedomia, pričom telesné pohyby a reakcie na vonkajšie podnety sú minimalizované. Tento stav je však pri adekvátnom podnete kedykoľvek plne reverzibilný, a tým sa odlišuje od všetkých ostatných nefyziologických porúch a zmien vedomia.

Z ktorých fáz sa skladá?

Foto Pixabay

Spánok je podľa typických znakov rozdeľovaný na tzv. nonREM alebo NREM a REM spánok, pričom časť NREM spánku sa ešte delí na tri alebo štyri podskupiny. Rozdelenie je dané najmä typickými EEG prejavmi.
NREM spánok štádia I a II je považovaný za povrchný ľahký spánok a NREM III zodpovedá tzv. hlbokému spánku, ktorý sa niekedy označuje aj ako pomalovlnný spánok, keďže frekvencia EEG je vtedy najnižšia. V skutočnosti je však REM spánok možno ešte hlbším štádiom a jeho EEG sa označuje ako desynchronizované, keďže jeho frekvencia kolíše. V REM spánku je telo v tzv. atónii, čiže sa nepohybuje a tento spánok sa považuje za veľmi aktívny dej slúžiaci na regeneráciu mentálnych funkcií. Pri NREM spánku sa môže telo rôzne mimovoľne pohybovať a slúži hlavne na telesnú regeneráciu.
Počas noci prebieha striedanie: pri zaspávaní telo prejde cez krátku fázu NREM I do spánku NREM II, neskôr do NREM III a ešte neskôr opäť cez fázu NREM II do REM spánku. Po ukončení REM fázy sa celý cyklus opakuje. Ku koncu nočného spánku potom ubúda NREM III spánku a pribúda REM fáz.

Ako súvisí snívanie s kvalitou spánku?

Jedna vec je snívanie a druhá je schopnosť sny si pamätať. Nie každý zdravý človek, ktorý spí zdravým spánkom, si svoje sny bežne pamätá. Na dosiahnutie štádia s intenzívnym snívaním je však potrebná dostatočná kvalita a fyziologické rozloženie spánkových cyklov. Preto jeden z príznakov nekvalitného alebo nedostatočného spánku môže byť to, že pacientom sa málo alebo vôbec nič nesníva.

Ako sa vyvíja spánok a jeho potreba s vekom?

Spánok je mimoriadne dôležitý pre rast a dozrievanie ľudského organizmu. Dĺžka spánku aj rozloženie spánkových cyklov sa mení, pričom najviac spánku potrebujú novorodenci a dojčatá, ktoré bežne spia viac ako 18 hodín. Počas mladšieho detského veku sa dĺžka spánku len mierne znižuje na približne 11 až 12 hodín a u adolescentov je napriek všetkým zvyklostiam ešte vždy potreba nočného spánku podstatne dlhšia ako u dospelých – okolo 9 až 10 hodín. Keďže je však celková dĺžka nočného spánku individuálne odlišná, bežne sa udáva ako dostatočne dlhý nočný spánok čokoľvek medzi 8 až 10 hodinami.

Foto Unsplash/Brett Jordan

Čo vyvoláva spánok v istom čase v noci?

Keby sme neboli vystavení dennému, t. j. slnečnému svetlu, a teda striedaniu dňa a noci, naše telo by prostredníctvom svojich vlastných vnútorných hodín dodržiavalo zhruba 25-hodinový cyklus striedania bdelosti a odpočinku. Striedanie svetla a tmy však do našich vnútorných hodín prináša vonkajšiu synchronizáciu. Úbytok slnečného svetla štartuje v ľudskom tele produkciu melatonínu, spánkového hormónu, ktorého vylučovaním telo naznačuje prípravu na spánok a večerný útlm. Ak sa cirkadiánny rytmus naruší napríklad pravidelným skrátením nočného spánku alebo prácou v noci, dochádza k nadmernej záťaži celého ľudského organizmu a prejavuje sa to nielen zníženou telesnou a duševnou výkonnosťou, ale aj zvýšenou náchylnosťou na rôzne ochorenia.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 4/2023. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Za rozhovor ďakuje redakcia Quarku
Foto CINRE