Astronauti strácajú počas pobytu vo vesmíre kostnú hmotu aj jej hustotu. V priemere každý mesiac stratia 1 % hustoty kostí, počas niekoľkomesačnej misie teda môžu zaznamenať úbytok kostí v hodnote desiatok rokov. Cvičenie môže tento problém zmierniť, ale nemôže ho úplne vyriešiť. V novej štúdii sa biológovia z NASA a Blue Marble Space Institute of Science zamerali na vplyv vesmírneho pobytu na myši, aby sa dozvedeli, ako let ovplyvňuje tvory, ktoré chodia po štyroch nohách namiesto dvoch.
Keďže ľudia chodia po dvoch nohách, veľká časť gravitačného pôsobenia dopadá na ich chrbticu, boky a nohy. To sa líši od štvornohých tvorov – pri nich gravitácia prenáša bremeno ich hmotnosti na boky a nohy. Výskumný tím zistil, že väčšina kostného tkaniva myší, ktoré vo vesmíre strávili 37 dní, sa stratila v stehenných kostiach, teda v tej časti kostry, ktorá nesie najväčšiu váhu. Hustejšia kosť, ktorá tvorí bedrový kĺb, zaznamenala pritom veľmi malý úbytok kostnej hmoty. Úbytok kostnej hmoty v stehennej kosti bol teda spôsobený zmenou gravitácie.
Podľa vedcov zmena stravy astronautov alebo väčšie tienenie pred vesmírnym žiarením nemusia znížiť úbytok kostnej hmoty. Preto sú potrebné iné metódy, ak majú astronauti v budúcnosti cestovať na dlhé vzdialenosti, napríklad na Mars.
Zo stránky Phys.org spracovala BP
