Na rozdiel od väčšiny ostatných dopravných prostriedkov jeden vlak tvorí celá súprava vozidiel. Je to technický problém, ktorý musíte riešiť, ak chcete, aby všetky vozne bezpečne a naraz zastavili. Takých problémov bolo v histórii železníc viac.
Napriek obavám, ktoré oprávnene vyvolá každá železničná nehoda, najmä ak bola zavinená odstrániteľnými príčinami, patrí železnica medzi najbezpečnejšie druhy dopravy. Nielen hromadnej, ale dopravy celkovo. Pred sto a viac rokmi by takéto tvrdenie možno vyvolávalo potuteľné úsmevy.
Brzdiť, nielen dýchať
V začiatkoch železnice britskí viktoriánski lekári varovali, že ľudský organizmus sa nedokáže prispôsobiť rýchlostiam vyšším ako približne 30 až 50 km/h. Skeptici hovorili o zápale mozgu, o zadusení (ľudia vraj nedokážu dýchať) a dokonca o prepuknutí šialenstva z príliš rýchlej jazdy. Samozrejme, mýlili sa. Problém ľudského faktora pri rýchlej jazde na železničnej trati skutočne existuje – nespočíva však v neschopnosti dýchať či v nervových horúčkach.
Vlaky by sa postupne nemohli zväčšovať na súpravy s desiatkami vagónov a nemohli by dosahovať závratné rýchlosti ako v súčasnosti, nebyť množstva inovácií. Bezpečnosť sa pritom zásadne zvýšila vždy vtedy, keď sa zvýšila nezávislosť brzdových a informačných zariadení od človeka. Samočinné brzdy, automatizované blokovanie a plne elektronické kontrolné systémy dokazujú, že najvyššiu bezpečnosť na trati nezaručia ani najdisciplinovanejší rušňovodiči a najpozornejší personál železnice. Pozornosť a disciplína ľudí sú len nevyhnutnými podmienkami.
Ako rátať riziko
Prostý počet nehôd skresľuje: v leteckej doprave v 70. rokoch 20. storočia platil pomer jedna obeť na 350-tisíc letov, kým v rokoch 2018 až 2022 to bolo jedno úmrtie na 13,7 milióna letov. To síce vypovedá o obrovskom znížení rizika v letectve, lenže typická obsadenosť a dĺžky ciest autom, vlakom či lietadlom bývajú celkom rozdielne. Spravodlivejším ukazovateľom je kombinácia počtu ľudí s prejdenou vzdialenosťou.
Jeden cestujúci prepravený na vzdialenosť jeden kilometer = 1 pkm (passenger km). Vlak z Košíc do Bratislavy so 450 ľuďmi zvýši štatistiku o takmer 220-tisíc pkm. Podľa Európskej železničnej agentúry pripadá v EÚ na 1 miliardu pkm v letectve asi 0,08 úmrtia, kým na železniciach 0,08 až 0,09 úmrtia. Odviezť sa kilometer vlakom je približne 30-krát bezpečnejšie než podniknúť rovnakú cestu autom a motorka je v porovnaní s vlakom dokonca 450-krát rizikovejším prostriedkom. Navyše podľa štatistík Európskej komisie drvivá väčšina obetí na železnici nie sú cestujúci, ale neoprávnené osoby na trati a účastníci dopravy na priecestiach.
Svaly a pozornosť
Brzdenie vlakov sa najprv spoliehalo výlučne na ľudskú silu. Každý vozeň mal prideleného brzdára, ktorý ovládal mechanickú brzdu na základe píšťalových signálov rušňovodiča. Brzdári ručne otáčali kľukami či pákami na každom vagóne, aby pritlačili brzdové doštičky ku kolesám. Ovládanie bŕzd bolo fyzicky namáhavé, pomalé a neisté. Navyše, brzdári často reagovali na signály od rušňovodiča s istým oneskorením, ktoré sa pri dlhších vlakoch ešte reťazilo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 1/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa