Farmári čelia mnohým komplikovaným výzvam, medzi ktoré patria klimatické zmeny, choroby rastlín a buriny. Spomedzi týchto hrozieb predstavujú parazitické rastliny vážny problém pri pestovaní plodín.
Tieto zvláštne organizmy sa pripájajú na iné, nešťastné, rastliny a kradnú im vodu a živiny, takže na poľnohospodárskych poliach prebieha pod povrchom pôdy neustály tichý boj. Parazitické buriny môžu spôsobiť značné straty úrody dôležitých potravinových a priemyselných plodín po celom svete, často viac ako 30 % na výrazne napadnutých poliach.
Zárazovce je mimoriadne ťažké odhaliť a zničiť, keďže sú skryté pod zemou až do kvitnutia.
Parazit skrytý pod zemou
Jedným z najznámejších príkladov je zárazovec, skupina parazitických rastlín schopných zničiť úrodu. Na rozdiel od väčšiny rastlín zárazovce nedokážu rásť samostatne, na výživu sú úplne závislé od iných rastlín. Zárazovce je mimoriadne ťažké odhaliť a zničiť pre ich unikátny spôsob života, keďže sú skryté pod zemou až do kvitnutia.
Výskumníci z Centra biológie rastlín a biodiverzity Slovenskej akadémie vied sa zameriavajú na zárazovca konáristého (Phelipanche ramosa), ktorý stratil schopnosť fotosyntézy a preto si nedokáže zabezpečiť vlastnú energiu. Namiesto toho sa pripája ku koreňom hostiteľských plodín, ako sú paradajky, zemiaky alebo tabak. Pomocou špecializovaného orgánu nazývaného haustórium parazit preniká cez povrch koreňa, integruje sa do transportného systému (ciev) a odsáva živiny: minerály, cukry a aminokyseliny. Keď niekto zbadá kvitnúci zárazovec, poškodenie úrody je už značné.
Zvláštny dvojfázový mechanizmus klíčenia
Kľúčom k odolnosti zárazovca sú jeho pozoruhodné semená. Každá rastlina produkuje tisíce miniatúrnych semien, ktoré môžu prežiť v pôde aj desaťročia a vytvárajú tak robustné zásoby.
Tieto parazity neklíčia náhodne, lebo keby v blízkosti nebol vhodný hostiteľ, rýchlo by zahynuli. Toto riziko zmierňujú prostredníctvom inteligentnej stratégie: semená zárazovca zostávajú dormantné (vo vegetačnom pokoji, pozn. red.), kým nezaznamenajú chemické signály indikujúce prítomnosť koreňov rastlín v bezprostrednej blízkosti.
Parazitické buriny môžu spôsobiť straty úrody aj viac ako 30 % na výrazne napadnutých poliach.
Tieto signálne molekuly sú rastlinné hormóny, strigolaktóny, ktoré regulujú rozvetvenie výhonkov a interakciu s prospešnými pôdnymi hubami. Je pozoruhodné, že semená zárazovca ich využívajú ako spoľahlivý indikátor, že chutný hostiteľ je na dosah. Keď semeno zachytí strigolaktóny, začne klíčiť a rýchlo rásť smerom k obeti. Poznatky o tom, ako sa tieto parazity prebúdzajú zo spánku, poskytujú nápady na efektívnu ochranu plodín.
Klíčenie semien zárazovca prebieha v dvoch nadväzujúcich fázach. Najskôr nastáva reverzibilné prípravné obdobie (napodobňujúce teplú stratifikáciu) trvajúce približne dva týždne, počas ktorého semená absorbujú vlhkosť a pripravujú svoj metabolizmus, pričom postupne nadobúdajú schopnosť reagovať na spomenuté hormóny. V následnej druhej fáze prítomnosť strigolaktónov stimuluje aktívne klíčenie. V priebehu niekoľkých hodín semená aktivujú molekulárne a biochemické dráhy, ktoré ich premenia na hladné parazity pripravené zaútočiť na potenciálneho hostiteľa.
Celý článok nájdete v časopise Quark 6/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saCentrum biológie rastlín a biodiverzity SAV, v. v. i.
