Používanie slovesa zhliadnuť

V internetovom prostredí, v médiách i v bežnej komunikácii sa v súčasnosti často stretávame s nevhodným používaním výrazu zhliadnuť. Dokonavé sloveso zhliadnuť sa spracovalo len v staršom Slovníku slovenského jazyka (5. zväzok, 1965) a už pred takmer šesťdesiatimi rokmi sa kvalifikovalo ako zastaraný knižný výraz s dvoma významami: zbadať, uvidieť, zazrieť, spozorovať, napr.… pokračuj

Aký je rozdiel medzi slovesami zlacniť a zlacnieť?

Dokonavé slovesá zlacniť a zlacnieť sú odvodené od prídavného mena lacný a odlišujú sa od seba jedinou hláskou. V rámci tvaroslovia (morfológie) sa slová a slovné tvary rozkladajú na morfémy, najmenšie jednotky, ktoré majú vecný alebo gramatický význam. Jednotlivé druhy morfém majú schopnosť obmieňať, stupňovať alebo meniť význam slov.… pokračuj

Aký je rozdiel medzi slovami titulok a titulka?

V súčasnosti máme aj doma možnosť vybrať si, ako budeme sledovať obľúbený film: v origináli, s dabingom alebo s titulkami v rôznych jazykoch. V kinách si film môžeme vychutnať v pôvodnom znení s titulkami alebo hodnotiť dabingové umenie našich hercov. Denne sledujeme titulky novinových článkov. Oslovujú nás titulky časopisov. Nie sú však… pokračuj

Skloňovanie niektorých ženských mien

Aj vám sa už stalo, že ste povedali bola som u Táni, zastav sa u Anči, dostal som darček od Soni či od Maji? V tvare genitívu singuláru sa namiesto samohlásky -e použila prípona -i. Stáva sa, že používatelia zneistejú a nevedia, akú koncovku majú v takýchto prípadoch v genitíve singuláru… pokračuj

Je rozdiel v preberaní cudzích slov kedysi a teraz?

Spisovná slovenčina patrí medzi tie jazyky, ktoré pri rozvíjaní slovnej zásoby využívajú nielen domáce zdroje, ale v prípade potreby si vypomáhajú aj slovami prevzatými z iných jazykov. Slovenčina teda v nijakom prípade nepatrí medzi puristické jazyky, ktoré sa za každú cenu bránia prevzatým slovám, ako jej to niekedy… pokračuj

Prečo sme každý iný

Všetci poznáme frázy každý sme iný, každý sme nejaký, každý sme jedinečný… Bývajú častým obsahom našich rozhovorov či písaných úvah. Potvrdzuje to aj ich vysoká frekvencia v Slovenskom národnom korpuse. Popri nich sa podstatne menej používa verzia so zámenom alebo prídavným menom (tzv. prísudkovým menom) v množnom… pokračuj

Používanie domáckych vlastných mien

Medzi časté otázky ľudí využívajúcich služby jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV patrí otázka, ako písať domácke podoby krstných či rodných mužských mien, ktoré sú vo zvukovej podobe zakončené na hlásku [i]. Má sa v grafickej podobe na konci písať mäkké i alebo ypsilon? Príkladov… pokračuj

Prídavné meno morčací

Možno si ešte spomenieme na vášnivé diskusie, ktoré sa rozpútali okolo prídavného mena prasací v roku 2009, v čase masívneho rozšírenia prasacej chrípky. Zástancovia prídavného mena prasačí podobu prasací spochybňovali a najčastejšie ju pripisovali výmyslom jazykovedcov. Niektorým používateľom slovenčiny zasa nejde do hlavy, prečo je od pomenovania hlodavca… pokračuj

Znamená anglické slovo point vždy slovenské pointa?

Táto otázka sa vynorila v súvislosti s dopytom do jazykovej poradne Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra, či možno slovo pointa používať aj vo význame hlavná myšlienka, podstata argumentu či diskusie a výraz dobrá pointa (angl. good point) v kontexte, keď sa oceňuje sila argumentu alebo dôležitá myšlienka. Slovenské výkladové… pokračuj

Prečo je menej niekedy viac

V časopise Quark sme už písali o slovách, v ktorých niektorí používatelia vyslovujú mäkkú spoluhlásku ľ, hoci je v nich tvrdá spoluhláska l, napr. pravideľný, pravideľne namiesto pravidelný, pravidelne, ďaľší namiesto ďalší, škridľa, škridľový namiesto škridla, škridlový, krivoľaký, krivoľako namiesto krivolaký, krivolako. Takáto hyperkorektnosť, čiže nadmerné úsilie vyjadrovať sa… pokračuj