Hovorí sa, že humor je korenie života. S istou dávkou obraznosti môžeme povedať, že korením jazyka sú frazeologizmy. Frazeologizmy (alebo frazémy) sú špecifickým typom ustálených spojení, ktoré sa vyznačujú obraznosťou a expresívnosťou. Dokladajú to frazémy ako šplhať sa po chrbte druhých, čiže robiť kariéru zásluhou a na úkor… pokračuj

V slovenčine máme dvojice, niekedy dokonca trojice prídavných mien s rozličnou príponou, ktoré sú odvodené od jedného podstatného mena a majú rovnaký význam. V jazyku fungujú ako adjektívne varianty. Nejde vždy o jednoliatu skupinu. Niektoré sa spájajú s tými istými slovami bez obmedzenia, iné môžu… pokračuj

V jazykovej poradni Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV sa nás používatelia slovenčiny pýtajú, prečo sú od názvov niektorých slovenských obcí odvodené obyvateľské mená a prídavné mená rovnaké. Ako príklad uvádzajú názvy Bánov a Bánovce nad Bebravou, od ktorých je odvodené mužské obyvateľské meno Bánovčan, ženské… pokračuj

Nadpis napovedá, že v tomto príspevku sa budeme venovať zamieňaniu spojky nakoľko so spojkami pretože, keďže, lebo. Keď nazrieme do textov zhromaždených v lexikálnom korpuse Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, ľahko sa presvedčíme, že v jazykových prejavoch je to frekventovaný jav. Rôznorodosť zdrojov ukazuje, že… pokračuj

Každý jazyk má svoje špecifiká v hláskovom systéme, pravopise, gramatike či syntaxi, a preto nemožno zásady uplatňované v jednom jazyku mechanicky aplikovať na iný jazyk. Napríklad gramatický jav, akým je privlastňovanie, sa v slovenčine líši od privlastňovania v nemčine, angličtine či vo francúzštine. Povieme si… pokračuj

V slovenčine poznáme z hľadiska gramatiky členský zápor a vetný zápor. Pri členskom zápore sa popiera iba vetný člen, nie výpoveď ako celok, preto je to čiastkový zápor. Vyjadruje sa záporovou časticou nie stojacou pred členom, ktorý sa popiera, napr. Nie slová, ale skutky zavážia. (Neguje sa vetný… pokračuj

O nesprávnom používaní dĺžňa sme v Quarku už písali. Išlo o sloveso zadĺžiť, resp. jeho zvratnú podobu zadĺžiť sa, ktoré sa často používajú vo význame zaťažiť dlhmi a narobiť si dlhy. Keďže základovým slovom je v nich slovo dlh, a nie dĺžka, ich správna podoba je zadlžiť a zadlžiť… pokračuj

V tomto príspevku by sme chceli dať používateľom slovenčiny usmernenia v praktických otázkach z oblasti interpunkcie, s ktorými sa stretajú v písanej komunikácii. Neraz sa presviedčame, že aj také veci, ako je písanie dátumu, titulov a skratiek, môžu vyvolať neistotu. A keďže nie každý má… pokračuj