Prečo je po slovensky Taliansko a po česky Itália

Je čas letných dovoleniek. Viete, prečo Slováci cestujú do Talianska a Česi do Itálie? Nielen u našich susedov, vo väčšine svetových jazykov sa používa názov krajiny so samohláskou I na začiatku, napr. Italia v taliančine, Italy v angličtine, Italie vo francúzštine, Italien v nemčine. V príspevku vysvetlíme, ako sa stalo, že v slovenčine v súčasnosti máme Taliansko, a ukážeme si, aké ďalšie názvy sa pre obľúbenú južanskú krajinu používali v minulosti a ako sa v súčasnej slovenčine hodnotí názov Itália.

Na príklade slovenského názvu Taliansko a českého Itálie vidno rozličné vplyvy na vývoj slovnej zásoby jednotlivých jazykov. V 19. storočí (konkrétne v rokoch 1797 – 1805 a 1815 – 1866) boli Benátky súčasťou rakúskej monarchie. Slovenský vžitý názov (exonymum) Taliansko i meno príslušníka národa Talian súvisí s priamym vplyvom benátskeho nárečia. Etnický názov Talian je prevzatý zo severotalianskeho taliàno (spis. tal. Italiano), porov. heslo talian v Stručnom etymologickom slovníku slovenčiny od Ľubora Králika (2015).
Používaniu označení Taliansko a Talian sa v minulosti venovali viacerí jazykovedci. Už v roku 1932 sa v príspevku v Slovenskej reči s názvom Itália-Taliansko, Änglia-Änglicko, Francia-Francúzsko uvádza, že mená krajín sa v slovenčine zvyčajne tvoria príponou -sko, napr. Anglicko, Francúzsko, Taliansko, nie Anglia, Francia, Itália (Menám krajín na -ia netreba dávať prednosť, lebo sa nevžili a sú nepotrebné.).
V novšej jazykovede sa Ján Kačala v príspevku Tvorenie názvov štátov v slovenčine v Kultúre slova (1991) vyjadril, že v slovenčine je typ názvov krajín na -sko veľmi rozšírený a živý a túto príponu získali aj názvy, ktoré boli v staršom jazyku zakončené ináč (pripomíname tu staršie podoby Belgia, Anglia, Francia, Itália a pod. a ich novšie, dnes už všeobecne prijaté formy Belgicko, Anglicko, Francúzsko, Taliansko).
Aj Matej Považaj sa v rovnakom časopise vo svojej štúdii Jednoslovné názvy krajín a štátov v slovenčine (1992) venoval názvu Taliansko. Ukázal, aké rozličné pomenovania tejto krajiny sa v minulosti spracovali v jazykovedných publikáciách: A. Bernolák vo svojom päťjazyčnom slovníku Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí (1825) uvádzal názov Wlachi, syn. wlaská Zem. V Slovenských národných novinách, ktoré redigoval Ľ. Štúr (1845 – 1848), tento názov ustúpil jednoslovnému Talianská, Talianska, Taliansko/Taljansko, zriedkavo aj Itália. V Loosovom Slovníku slovenskej, maďarskej a nemeckej reči (1871) sa vyskytovali takmer bez výnimiek názvy na -sko, teda aj Taliansko, M. Kálal do svojho Slovenského slovníka z literatúry aj nárečí (1924) zaradil podobu Talianska, resp. s dlhým á na konci. P. Tvrdý v Slovenskom frazeologickom slovníku (1933) medzi jednoslovné pomenovania krajín utvorených príponou -sko (-cko) začlenil tiež Taliansko a rovnako v Pravidlách slovenského pravopisu z roku 1931 s poznámkou, že podoba Itália sa vzťahuje na starovekú Itáliu.
V slovenskom jazyku sa teda vžilo pomenovanie Taliansko, používalo sa už v 19. storočí. Využívali sa aj ďalšie názvy, ale štandardizoval sa len jeden. V súčasnosti je názov Taliansko skrátenou podobou slovenského vžitého názvu Talianska republika a uvádza sa v zozname štandardizovaných názvov štátov na stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR. V druhom zväzku Slovníka súčasného slovenského jazyka (2011) sa výraz Itália uvádza v dvoch významoch: ako historický termín označujúci staroveké územie v južnej časti Apeninského polostrova obývané Italikmi, približne dnešné územie Talianska a ako zastaraný výraz pomenúvajúci súčasný štát na Apeninskom polostrove, Taliansko.
Aj keď vo väčšine jazykov je názov krajiny s písmenom I na začiatku, slovenské exonymum je Taliansko. Napokon, nie sme jediní, v poľskom jazyku má Taliansko názov Włochy a v maďarčine Olaszország.

Autorka článku: Judita Páleníková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i., v Bratislave
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.