Náhorná plošina Punyik Point v pohorí Brooks Range na Aljaške slúžila v minulosti ako sezónny tábor vnútrozemských Inuitov. Keďže Punyik Point sa nachádzal na starých obchodných cestách z Beringovho mora k Severnému ľadovému oceánu, bol miestom na lov karibu a centrom obchodu, niet divu, že… pokračuj
Ako vníma farby v pohybe ľudské oko a ako kamera? Tam, kde niekto vidí zelenú, iný môže vidieť modrú… A ako vôbec môže striedanie bielej a čiernej vyvolať farebný efekt? To je len zopár otázok, na ktoré si odpovieme pomocou pokusu. Videonávod nájdete, ako obvykle,… pokračuj
Vombat medveďovitý (Vombatus ursinus) obýva vlhké oblasti južnej Austrálie, Nového Južného Walesu a Tasmánie. Tento bylinožravý vačkovec je známy svojimi kubickými výkalmi. Táto schopnosť vytvárať pomerne jednotné a presne vytvarované výkaly je v živočíšnej ríši jedinečná, tvrdí Scott Carver z Tasmánskej univerzity. Doteraz sa nevedelo,… pokračuj
Chémia patrí k základným vedným disciplínam, ktoré pomáhajú poznávať živý aj neživý svet okolo nás. O jednom z najdôležitejších odvetví – o analytickej chémii, jej vzniku a využití jednotlivých metód – sme sa rozprávali s RNDr. Andreou Lančaričovou, PhD., z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v… pokračuj
V tretej epizóde špeciálnej série prednášok cyklu Veda v CENTRE o vírusoch vysvetľuje matematik Richard Kollár kvantitatívne mechanizmy pandémie. Pandémia vírusu SARS-CoV-2 predstavuje pre ľudstvo a svetovú vedu veľkú výzvu. Okrem vedeckého pokroku v biotechnologických a lekárskych vedách hrajú dôležitú úlohu aj analýza dát a… pokračuj
Vyvíjajúci sa ľudský mozog ustavične buduje nervové spojenia a prerušuje tie menej používané. Podľa docenta sociálnych a behaviorálnych vied Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity (HMS) Michaela Richa aktívnu úlohu v tomto procese zohráva aj používanie digitálnych médií. Vedec tvrdí, že nie je dôležité, ako dlho obrazovku… pokračuj
Desaťročia štúdií dokázali, že kryštálová štruktúra uhlíka má významný vplyv na vlastnosti materiálu. Okrem grafitu a diamantu vedci predpovedali niekoľko nových štruktúr uhlíka, ktoré by sa dali nájsť pri tlaku nad 1 000 gigapascalov (GPa). Tieto tlaky, približne 2,5-násobok tlaku v jadre Zeme, sú relevantné… pokračuj
O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa historicky prvýkrát podelili dve dámy – francúzska profesorka a výskumníčka v oblastiach mikrobiológie, genetiky a biochémie Emmanuelle Charpentierová (1968) a americká biochemička a molekulárna biologička Jennifer Doudnová (1964). Vyslali tým navonok silný signál, ktorý po oznámení Nobelovej ceny… pokračuj
Mucholapka podivná (Dionaea muscipula) je mäsožravá rastlina, ktorá lapá svoju korisť, hlavne hmyz a pavúkovce, pomocou dvojlaločných listov, ktoré majú na vnútornej strane spúšťacie drobné chĺpky. Počas lovu elektrické signály známe ako akčné potenciály spúšťajú uzavretie listových lalokov. Spúšťacie chĺpky, ktoré slúžia ako mechanosenzory, sú… pokračuj
Mineralógovia z Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (SAV) objavili v rudných žilách v okolí Dobšinej nový minerál – dobšináit. Ako holotyp má bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Začiatkom februára 2021 ho Komisia pre nové minerály, nomenklatúru a klasifikáciu pri… pokračuj
