Teória katastrofy

Hosťom septembrovej vedeckej kaviarne CVTI SR bude geológ Ján Madarás z Ústavu vied o Zemi SAV, v. v. i., ktorý porozpráva o vzniku prírodnej hrozby. Čo všetko sa musí stať, aby došlo ku katastrofe? Aké činitele vstupujú do vzniku skutočne veľkej prírodnej hrozby? Dokážeme zachytiť varovné… pokračuj

Elektrické opelenie

Denné a nočné motýle zbierajú počas letu toľko statickej elektriny, že priťahujú peľové zrnká kvetov na vzdialenosť niekoľkých milimetrov až centimetrov. Tím Bristolskej univerzity zistil, že množstvo statickej elektriny sa medzi rôznymi druhmi líši a tieto variácie korelujú s rozdielmi v ich ekológii, napríklad či… pokračuj

Naháňačka za ďalším prvkom

Už o niekoľko rokov by do periodickej tabuľky mohol pribudnúť nový chemický prvok s poradovým číslom 120 s názvom unbinilium. Periodickú tabuľku prvkov zostavil a vo februári roku 1869 predstavil ruský chemik Dmitrij Ivanovič Mendelejev. Zoradil všetky dovtedy známe prvky podľa atómových hmotností (podľa počtu… pokračuj

Tichý výkrik múmie

Staroegyptská múmia, nazvaná podľa otvorených úst Kričiaca žena, mohla mať tento výraz zafixovaný vzácnou svalovou reakciou. Stuhnutie svalov spojené s násilnými úmrtiami pri extrémnom strese, známe ako mŕtvolný kŕč, by mohlo vysvetliť tichý výkrik 3 500-ročnej múmie, uvádzajú vedci v časopise Frontiers in Medicine. Príčina… pokračuj

Zavádzajúca hrúbka atmosféry

Myslím si, že už sme sa dostali do štádia, keď klimatickú zmenu reálne a úprimne spochybňuje iba málokto. Popierači ustúpili o krok, vraj sa zmena deje, ale nemôžu za ňu ľudia. Z lietadla vidíme mestá, dediny a domy, ľudia sú sotva mravce. Keď sa, naopak,… pokračuj

Liek na obnovu zubov

Telo dospelého človeka obsahuje 206 kostí – zmesí vápnika, minerálov a kolagénu, ktoré tvoria naše biologické lešenie a ak sa zlomia, dokážu sa samy obnoviť. Hoci zuby sú z rovnakých materiálov ako kosti, táto schopnosť hojenia a opätovného rastu im chýba. Japonskí vedci vyvíjajú liek,… pokračuj

Predčasná tajná prísada

Koncom 15. storočia alchymisti pripravovali lieky z tajných prísad. Jedným z nich bol aj Tycho Brahe, známy astronóm, ktorý mal v pivnici vlastné laboratórium na miešanie liekov. To však po jeho smrti v roku 1601 zaniklo. Vedci z Univerzity južného Dánska a Dánskeho národného múzea… pokračuj

Pozoruhodná exoplanéta

Webbov kozmický ďalekohľad umožnil priamo zobraziť exoplanétu typu Jupitera pri jednej z najbližších hviezd, známej aj zo sci-fi. Predmetnou hviezdou je Epsilon A v súhvezdí Indián (Ind), ktorá sa nachádza približne 12 svetelných rokov od nás. Je to oranžový trpaslík podobný Slnku, len chladnejší a… pokračuj

O sile vetra

Vietor má zaujímavú vlastnosť. Najprv je bezvetrie, ktoré sa mení na vánok a slabší vietor. Potom však začne rýchlo eskalovať od nepríjemného silného vetra cez víchricu až nebodaj po orkán. Pozrime sa na to číselne. Nulová rýchlosť predstavuje bezvetrie. Rýchlosť vetra 30 km/h je jemný… pokračuj

Európska noc vedy v Aureliu

Európska noc vedy prináša unikátne novinky a prezentácie zo sveta výskumu a inovácií. Témou 18. ročníka najväčšieho vedeckého festivalu na Slovensku je Komplexita. Medzi festivalové lokácie v Bratislave bude aj tento rok patriť Zážitkové centrum vedy Aurelium na Bojnickej 3. Zážitkové centrum vedy (ZCV) Aurelium… pokračuj