Supravodivosť v teple

Vedci sa dlhodobo zaujímajú o supravodiče, teda materiály, ktoré prenášajú elektrinu bez straty energie, najmä kvôli ich potenciálu na rozvoj trvalo udržateľnej výroby energie. Pokrok vo výskume bol značne limitovaný, pretože väčšina materiálov musí byť veľmi chladná (od -254 do -113 °C), než sa stanú… pokračuj

Vydrží aj v pekle

V kozmickom priemysle patria k extrémne tepelne namáhaným komponentom motory, čelá lodí a časti krídel. Vyvoláva to teda veľký dopyt po materiáloch, ktoré vydržia aj teplotu okolo 4 000 °C. Skupina vedcov z moskovskej Národnej univerzity vedy a techniky MISIS (NUST MISIS) vyvinula keramický materiál… pokračuj

Vlasy z laboratória

Vedci sa už viac ako 40 rokov usilujú vytvoriť v laboratóriách ľudskú pokožku. Všetkým pokusom však chýbajú dôležité aspekty normálnej pokožky – vlasy, nervy a tuk. Až teraz sa podarilo tímu vedcov z niekoľkých amerických inštitúcií pod vedením Karla Koehlera z Harvard Medical School vytvoriť… pokračuj

Strata zraku a zvuk

Podľa štúdie vedcov z cambridgeského Inštitútu výskumu zraku a očí Anglia Ruskin University (VERI) môžu ľudia so závažnou stratou zraku menej presne posúdiť vzdialenosť zvukov v okolí, a tak sa potenciálne vystaviť väčšiemu riziku úrazu. Na výskume sa zúčastnili ľudia s rôznymi úrovňami poškodenia zraku,… pokračuj

Sladká ťažká voda

Ťažká voda čiže oxid deutéria (D2O) je voda, v ktorej sú namiesto atómov vodíka atómy deutéria. Najvýznamnejším rozdielom vo fyzikálnych vlastnostiach medzi čistou ťažkou a normálnou vodou je približne o 11 % vyššia hustota ťažkej vody, čo je v podstate dôsledok toho, že deutérium je… pokračuj

Prílivový chvost

Všeobecne sa predpokladá, že tzv. prílivové chvosty sú výsledkom gravitačných interakcií medzi galaxiami. Napríklad keď sa dve galaxie obiehajú, prílivové sily deformujú každú galaxiu. Pritom sa zdeformované oblasti dostanú do medzigalaktického priestoru, čím sa vytvoria prílivové chvosty. Štúdium týchto štruktúr nám umožňuje lepšie porozumieť interakciám… pokračuj

Zo Sibíri na Aljašku

DNA získaná z približne 14 000 rokov starého úlomku zuba muža naznačuje, že ľudia obývajúci veľké územie Ázie boli predkami prvých Američanov. Ukazuje sa teda, že súčasní pôvodní Američania v Severnej a Južnej Amerike sú čiastočne ich príbuzní. Podľa archeológov pod vedením vedúceho Inštitútu Maxa… pokračuj

Kolapsov bolo viac

Vymieranie na konci permu pred asi 252 miliónmi rokov bolo medzi udalosťami tohto druhu najmasovejšie, veď podľa odhadov zmizlo 95 % druhov morských a 80 % suchozemských živočíchov. Štúdia vedcov pod vedením profesora geológie Roberta Gastalda z Colby College v americkom štáte Maine ukazuje, že… pokračuj

Vyvoláva opar alzheimera?

Alzheimerova choroba je veľmi pomaly sa rozvíjajúce degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré vedie k zániku nervových buniek a nervových spojení. Postihuje predovšetkým tie časti mozgu, ktoré sú dôležité pre pamäť, myslenie a rozumové schopnosti a spôsobuje neschopnosť vykonávať každodenné funkcie. Charakteristické vlastnosti tejto choroby sú jasne… pokračuj

Vynachádzavé čmele

Čmele sa pri budovaní letných kolónií výrazne spoliehajú na peľové zdroje, ktoré sú pre ne základnými živinami. Vedci zo Švajčiarskeho federálneho technického inštitútu v Zürichu spozorovali, že čmele majú vlastnú stratégiu na zvládanie nepravidelného sezónneho kvitnutia – dokážu oklamať rastliny, aby skôr kvitli. Keď majú… pokračuj