V súčasnosti sa do miest z voľnej krajiny presúvajú nielen ľudia, ale aj mnoho ďalších živočíchov a rastlín vrátane niektorých druhov drevín. A práve nedávna štúdia Iana Smitha a jeho kolegov z americkej Bostonskej univerzity, uverejnená v časopise PLoS ONE, sa zamerala na životné osudy… pokračuj
Každá starodávna fosília môže byť výnimočným darom z bohatej histórie našej planéty. Takýmto je aj nález vápencovej dosky z obdobia eocénu, ktorú v roku 2016 objavil behaviorálny ekológ Arizonskej štátnej univerzity Nobuaki Mizumoto v múzeu v Katsuyame v Japonsku. Doska sa stala miestom posledného odpočinku… pokračuj
Postgraduálni študenti chémie na McMasterovej univerzite v Hamiltone v kanadskom Ontáriu pod vedením profesorky chémie a chemickej biológie Kalai Saravanamuttuovej publikovali v časopise Nature Communications novú formu výpočtovej techniky, ktorá využíva mäkký polymérny materiál premieňajúci sa z kvapaliny na gél v reakcii na svetlo. Vedci… pokračuj
Malé ohniskové jamy v juhoafrickej jaskyni na rieke Klasies (Klasies River Cave) v sebe ukrývali pozostatky spálených potravín, presnejšie rastlinného škrobu. Zuhoľnatené pozostatky sú datované do doby spred približne 120 000 rokov až do čias pred 65 000 rokmi, hovorí archeologička Cynthia Larbeyová z Cambridgeskej… pokračuj
Predpokladalo sa, že šabľozubé mačkovité šelmy, smilodony, používali svoje obrovské špičiaky (dentes canini, známe aj ako tesáky) na usmrtenie koristi, pravdepodobne roztrhnutím jej hrdla. Niektorí výskumníci však argumentovali, že ich zuby pripomínajúce dýky, ktoré mohli najväčším druhom narásť až do dĺžky 28 centimetrov, boli pritenké… pokračuj
Stonožky žijú na súši už viac ako 420 miliónov rokov. Zoológovia ich považujú za pôdne živočíchy, keďže väčšina druhov obýva vrchné vrstvy pôdy, prípadne žije pod kameňmi, drevom a v listovom odpade. Podľa doterajších skúseností sa stonožky okrem malých výnimiek vode radšej vyhýbajú. Nedávno však… pokračuj
Vedci z Portsmouthskej univerzity a z londýnskeho Prírodovedného múzea oznámili v Zoological Journal of the Linnean Society zaujímavý objav, ktorý by sa dal nazvať znovuzrodenie vtáka Dryolimnas cuvieri. V období medzi 136- až 240-tisíc rokmi madagaskarský vták Dryolimnas cuvieri kolonizoval seychelský atol Aldabra vzdialený od… pokračuj
Neutrónová hviezda je záverečným štádiom vývoja hviezdy a vzniká ako pozostatok po výbuchu určitých typov supernovy. Je to teleso tvorené hlavne neutrónmi udržiavanými pohromade gravitačnou silou. Keď sa zrazia dve neutrónové hviezdy, vzniknú silné gravitačné vlny, ktoré vytvoria dosť energie na zrod ťažkých a vzácnych… pokračuj
Huby Fusarium oxysporum vylučujú na svojom povrchu zlato. Podľa všetkého nejde len o detoxikáciu, ale reakcie zlata majú pre hubu nejaký význam, pretože v prítomnosti zlata rastie rýchlejšie. Austrálska vedecká agentúra CSIRO (Commonwealth Scientific and Industrial Research) a vedci z niekoľkých austrálskych univerzít publikovali na… pokračuj
Až 466 miliónov ľudí, čo predstavuje viac ako päť percent svetového obyvateľstva, má zhoršený sluch. Odhaduje sa, že do roku 2050 príde o sluch viac ako 900 miliónov ľudí, teda až každý desiaty človek. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie polovica osôb medzi 12 a 35 rokmi,… pokračuj
