Nositeľné rozhranie človek-zariadenie môže okrem iného zhromažďovať a ukladať dôležité zdravotné informácie o nositeľovi. Nevýhodou je, že súčasné modely sú objemné a nepohodlné a nedokážu zvládnuť viac funkcií naraz. Tím vedcov pod vedením docenta strojného inžinierstva Cunjianga Yua z Houstonskej univerzity v americkom Texase však… pokračuj
Britskí vedci z Leedskej univerzity vyrobili doteraz najtenší plátok zlata – jeho hrúbka je iba dva atómy. Vynález sa môže v budúcnosti využiť v medicíne i v priemysle. Najnovší výsledok výskumníkov s hrúbkou 0,47 nanometra (miliardtina metra) je asi 100 000-krát tenší ako ľudský vlas.… pokračuj
Vedci z Kalifornskej univerzity v San Diegu vytvorili prototyp alternatívy kontaktných šošoviek, ktoré môžu automaticky prepínať medzi zaostrovaním na blízke alebo vzdialené objekty detekciou pohybov očí nositeľa. Stačí, keď ich nositeľ jednoducho dvakrát žmurkne a objektívy sa priblížia alebo oddialia. Vedci najskôr zmerali elektrookulografické signály… pokračuj
Podľa vedcov z viacerých čínskych inštitúcií môže depozícia grafénu z pár kvapalnej medi viesť k rýchlosti rastu jeho jediného zárodku až rýchlosťou 79 mikrometrov za sekundu. Kvapalná meď má totiž výborné katalytické schopnosti vďaka prítomnosti voľných elektrónov. Grafén je pri raste na hladkom povrchu kvapalného… pokračuj
Ako kľúčová súčasť hnojív je amoniak jednou z najdôležitejších chemikálií na svete. Viac ako storočie sa amoniak priemyselne syntetizuje pomocou Haberovho-Boschovho (H-B) procesu. Táto forma priamej katalyzovanej syntézy si však vyžaduje vysoké teploty a tlaky, čo je náročné predovšetkým na spotrebu. Vedci z Tokijskej univerzity… pokračuj
Podľa výskumu rakúskych vedcov z Technickej univerzity v Štajerskom Hradci (Graz) typické jablko obsahuje viac ako 100 miliónov baktérií. Najviac baktérií pritom podľa výskumníkov nie je prekvapujúco na šupke, ale v dužine a jadierkach. Vedci však zároveň upokojujú, pretože mikroorganizmy sú dôležité pre našu zdravú… pokračuj
Medzinárodný tím paleontológov pod vedením profesora Trevora Worthyho z Flindersovej univerzity (Austrália) objavil na Novom Zélande kosti nového druhu obrovského papagája. Vedci zistili, že ide o vyhynutého papagája mimoriadnych rozmerov – žil pred viac ako 19 miliónmi rokov, meral približne jeden meter a vážil asi… pokračuj
Niektoré živočíchy, ako sú vtáky, tulene, delfíny či veľryby, mávajú unihemisférický spánok, pri ktorom jedna hemisféra mozgu spí, zatiaľ čo druhá hemisféra zostáva bdieť. Zostať napoly v bdelom stave umožňuje zvieratám doslova držať oko otvorené pred dravcom alebo pomáha migrujúcim vtákom pri nepretržitom lete na… pokračuj
Hlavnou témou septembrového čísla Quarku je Cesta do vnútra Slnka. Slnko je len bežná hviezda, ale pre nás je výnimočná, pretože pre planétu Zem je životne dôležitým zdrojom energie. Je to jediná hviezda vo vesmíre, ktorej sa vedci vedia pozrieť aj pod povrch. Cesta do… pokračuj
Hlavnou témou augustového čísla Quarku je uhlík. Oxid uhličitý (CO2) je v podstate jednou fázou v procese recyklácie uhlíka v prírode a CO2 je svojím spôsobom barometrom prostredia na Zemi. Pravdepodobne má vplyv aj na globálne otepľovanie. Aké sú možnosti pri jeho zachytávaní a v lepšom prípade aj… pokračuj
