Veda zo zábavy

V roku 2014 sa do kín dostal film Interstellar. O rok neskôr vyšiel vo vedeckom časopise Klasická a kvantová gravitácia článok s názvom Gravitačné šošovkovanie rotujúcimi čiernymi dierami v astrofyzike a vo filme Interstellar. Článok vzišiel z práce na filme, v ktorom chceli autori čo… pokračuj

Záblesk naprieč vesmírom

V júli 2025 zasiahli detektor gama žiarenia kozmického ďalekohľadu Fermi vysoko energetické fotóny, ktoré preleteli viac než polovicu pozorovateľného vesmíru. Záblesk mohol označovať moment, keď cez vnútro hviezdy prechádzala čierna diera a hviezda explodovala. Astronómovia mohli byť svedkami toho, ako čierna diera pojedá hviezdu na… pokračuj

Keď ľadové oceány vrú

Mnohé mesiace vo vonkajšej Slnečnej sústave pravdepodobne ukrývajú pod svojou ľadovou kôrou oceány. Zmeny v hrúbke ľadových škrupín môžu pritom spôsobiť, že voda v týchto podpovrchových oceánoch vrie. Gravitácia planét stláča ich mesiace a generuje teplo. Množstvo tepla sa môže meniť, keďže v systémoch viacerých… pokračuj

Podoba smrti hviezdy

Vedcom sa podarilo zachytiť najskoršiu podobu výbušnej smrti veľkej hviezdy. Pozorovania supernovy v blízkej galaxii v apríli 2024 odhalili prvotný tvar výbuchu a rázovú vlnu, ako prerážala povrch hviezdy. Pomocou Very Large Telescope (VLT) Európskeho južného observatória v Čile, ktorý dokáže skúmať polarizáciu svetla, astronómovia rekonštruovali tvar explózie… pokračuj

Astronomické kalendárium (január 2026)

Rok 2026 prinesie množstvo krásnych astronomických úkazov. Vo svete nás čaká úplné zatmenie Slnka aj Mesiaca, na Slovensku zasa niekoľko meteorických rojov, výrazné čiastočné zatmenia Mesiaca a Slnka, možné polárne žiary či pôsobivé konjunkcie. Máme sa teda na čo tešiť. Poďme však pekne postupne. Január… pokračuj

Extrémy a dobrá veda

Cez Slnečnú sústavu preletel tretí známy medzihviezdny objekt – 3I/ATLAS. Vyzerá to tak, že ide o kométu a nie o mimozemský koráb. To, že by to mal byť mimozemský koráb, tvrdí len málokto z odbornej komunity. Výnimkou je slávny harvardský astronóm Avi Loeb. Ten sa… pokračuj

Nenásytný vesmírny tulák

Túlavá planéta vzdialená asi 600 svetelných rokov pohlcuje šesť miliárd ton plynu a prachu za sekundu. Planéta, ktorá neobieha okolo žiadnej hviezdy, drží rekord v rýchlosti rastu spomedzi všetkých planét a poskytuje stopy o tom, ako sa rodia planéty mimo sústav. Astronómovia si planétu nazvanú… pokračuj

Presnosť mayských predpovedí

Mayská civilizácia zo Strednej Ameriky bola známa svojou astronómiou a matematikou. Štúdia publikovaná v časopise Science Advances analyzuje mayskú tabuľku predpovedí zatmení na 405 lunárnych mesiacov. Dosiaľ nebolo známe, ako ju Mayovia udržiavali aktuálnu celé storočia. Podľa nového výskumu však nebola vytvorená výlučne na predpovede… pokračuj

Požierač telies

V našom blízkom hviezdnom okolí sa nachádza vyhorená hviezda, ktorá hltá telesá s veľkosťou Pluta. Takúto hostinu vedcom pomohol identifikovať Hubblov kozmický ďalekohľad (HST) so svojimi vynikajúcimi technickými možnosťami v ultrafialovej oblasti. Pozostatok hviezdy, o ktorom je reč, je biely trpaslík s hmotnosťou asi polovice hmotnosti Slnka, lenže s hmotou… pokračuj

Stopy v mesačnom prachu

Prach z odvrátenej strany Mesiaca, ktorý v júni 2024 priniesla na Zem čínska misia Chang’e-6, obsahuje pozostatky meteoritov, ktoré môžu zmeniť naše chápanie zdrojov vody a ďalších pre život nevyhnutných zložiek v našej Slnečnej sústave. Asteroidy bohaté na vodu, ktoré sa doteraz považovali za zriedkavé,… pokračuj