SOLAR Hvezdáreň Senec

Astronomické združenie SOLAR Hvezdáreň Senec pozýva na pozorovanie Slnka a nočnej oblohy. Hvezdáreň sa nachádza na streche Základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským Alberta Molnára Szencziho. Postavme si hvezdáreň! Tieto slová, ktoré v roku 1979 vyslovil vtedajší riaditeľ školy Mikuláš Végh, viedli k činom a… pokračuj

Astronomické kalendárium (január 2025)

Prvý mesiac v roku 2025 prináša zaujímavé úkazy. Každoročný meteorický roj Kvadrantidy vrcholí hneď začiatkom januára. O čosi neskôr sa planéta Saturn ukryje za náš Mesiac. Na oblohe uvidíme jasný červený Mars a množstvo krásnych konjunkcií. Obloha plná meteorov Jeden z najaktívnejších meteorických rojov Kvadrantidy… pokračuj

Život v snehu a ľade

V mrazivom prostredí s prímesou prachu na povrchu červenej planéty by mohli prežívať fotosyntetizujúce mikróby. Väčšina astrobiológov sa domnieva, že ak na Marse existuje život, alebo aspoň niekedy existoval, pravdepodobne ide či išlo len o mikróby, analógie pozemských archeónov a baktérií, prípadne siníc. Najmä v… pokračuj

Svedectvo usadenín

Horniny na juhu planiny Utopia na Marse zrejme tvorili súčasť pobrežia oceánu zaniknutého pred miliardami rokov. Výskumy Marsu v astrobiologickom kontexte sa opakovane vracajú k hľadaniu vody v kvapalnom skupenstve. V pevnom skupenstve vo forme námrazy, snehu či ľadu je jej tam dosť a časť… pokračuj

Gravitačná katapultáž

Družice, ktoré mieria k vzdialeným vesmírnym telesám, často po svojej ceste preletia okolo niektorej z planét, aby tým získali rýchlosť. Tento manéver ste možno videli aj v niektorom z mnohých sci-fi filmov s vesmírnou tematikou. Hovorí sa mu gravitačná katapultáž a ak čo-to o fyzike… pokračuj

Tanec čiernych dier

Podobne ako dvaja zápasníci suma krúžia okolo seba aj dve superhmotné čierne diery v dosiaľ najtesnejšom pozorovanom páre. Pohybujú sa vo vzdialenosti len asi 300 svetelných rokov od seba a boli objavené pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu (HST) a Röntgenového observatória Chandra. Čierne diery sú hlboko… pokračuj

Za hviezdnym prachom

Tento rok uplynulo 25 rokov, čo začiatkom roku 1999 odštartovala z mysu Canaveral raketa s robotickou vesmírnou sondou. Jej primárnym cieľom bolo získať vzorky kozmického prachu z komy kométy Wild 2. Tento úspešný projekt americkej vesmírnej agentúry NASA pod názvom Stardust patrí v histórii k… pokračuj

Parný svet

Astronómovia objavili exoplanétu s atmosférou plnou molekúl horúcej vody. Parný svet GJ 9827d obieha okolo hviezdy vzdialenej od nás asi 100 svetelných rokov. S dvojnásobnou veľkosťou a trojnásobnou hmotnosťou Zeme ide o typ planéty nazývaný subneptún. Takéto svety sú v našej Galaxii najbežnejšie, hoci naša… pokračuj

Priveľká čierna diera

Kvazary – žiarivé galaktické jadrá – vďačia za svoj jas teplu, ktoré vzniká pri vírení plynu okolo veľkej čiernej diery. Hmotnosť čiernej diery, ktorá poháňa kvazar ULAS J1120+0641 vzdialený 13 miliárd svetelných rokov od Zeme, tvorí polovicu hmotnosti všetkých hviezd hostiteľskej galaxie, čo je rekord.… pokračuj

Trosky supernovy

Asi 7 500 svetelných rokov od Zeme sa skrýva hviezda zahalená v dlhých chápadlách horúcej síry. Podľa nových pozorovaní ide o trosky po supernove, ktorá vybuchla pred takmer 900 rokmi. Supernovu zaznamenali v roku 1181 v Číne a Japonsku a jej pozostatky objavili astronómovia v… pokračuj