Žirafy, považované doteraz za jediný druh, rozdelili na štyri samostatné druhy. Nové hodnotenie Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) potvrdilo dlhoročné podozrenia vedcov, že genetická rozmanitosť a geografické bariéry v Afrike viedli k samostatnému vývoju rôznych populácií. Vedci porovnávali veľkosť lebiek a tvar hlavy, ako aj prírodné prekážky, ktoré… pokračuj
V tomto čísle prinášame rozhovor s Lenkou Hrobárovou, autorkou vzdelávacieho projektu Skúmavka, ktorý pomáha ľuďom lepšie rozumieť vedeckým faktom. Čo vás motivovalo založiť si vedecký účet na sociálnej sieti Instagram? S nápadom odovzdávať ľuďom zaujímavé informácie som sa pohrávala už počas vysokej školy, no pomyselné škrtnutie zápalkou prišlo… pokračuj
Najstaršie dôkazy o zoonotických ochoreniach – chorobách prenášaných zo zvierat na ľudí, ako bol nedávno kovid-19 – pochádzajú spred približne 6 500 rokov a tieto choroby sa výrazne rozšírili pred 5 000 rokmi. Biológ Eske Willerslev z Kodanskej univerzity a jeho kolegovia analyzovali pozostatky 1 300 jedincov staré až 37-tisíc rokov… pokračuj
Haló, pane Mamut?! Jsme tady dobře v pravěku? Nezabudnuteľné zvolanie malého Jirku pri prvom kontakte s prehistorickým svetom, ktorý ožil v ikonickom filme režiséra Karla Zemana. Cesta, o ktorej mnohí snívajú, a sen, ktorý sa splní len málokomu. Obdivovaná aj kritizovaná, nepolapiteľná a neopakovateľná – taká je Cesta do praveku. Jej výprava… pokračuj
Domestikácia koňa viedla k pokrokom v doprave aj poľnohospodárstve a doviedla ľudí do modernej éry. Hoci predchádzajúce štúdie zistili pôvod domestikovaných koní v oblasti stepí Donu a Volgy približne pred 4 200 rokmi, záhadou zostávali zmeny v DNA, ktoré umožnili, aby sa divé kone stali… pokračuj
Botanika je s nami všade, aj keď si to často neuvedomujeme. O tom, ako ovplyvňuje náš každodenný život a ako sa v súčasnosti prepája s modernými technológiami, sme sa rozprávali s Eliškou Gbúrovou Štubňovou, kurátorkou na oddelení botaniky Prírodovedného múzea SNM. Čo vás priviedlo k botanike a špeciálne k práci kurátorky v Prírodovednom múzeu SNM?… pokračuj
Farby vtákov sú dôležité: slúžia napríklad na prilákanie partnera či komunikáciu s inými vtákmi. Vznikajú vďaka pigmentom, najmä melanínu, no dosiaľ zostávalo neznáme, koľko vážia. Keďže krídla musia byť čo najľahšie, aby bol možný let, hmotnosť pigmentácie môže napovedať o rovnováhe medzi evolučnými výhodami farebného peria a fyzickými… pokračuj
Aj laici môžu mapovať rozmanitosť prírody nášho hlavného mesta. Stačí sa zapojiť do iniciatívy Živá Bratislava. Pomôžu predovšetkým pri hmyze. Prvá časť novej rubriky o klimatickej zmene je venovaná hmyzu a najmä čmeľom, ktoré by sa mohli stať ambasádormi opeľovačov ohrozených zmenou klímy. Mapovanie biodiverzity… pokračuj
Mikróby v ľudských črevách môžu podľa vedcov absorbovať per- a polyfluóralkylové látky (PFAS) patriace medzi toxické večné chemikálie. PFAS sú základnými zložkami výrobkov odolných proti vode alebo škvrnám (napr. nepriľnavých panvíc), spájajú sa však aj so zdravotnými problémami, ako sú vysoká hladina cholesterolu, oneskorený vývoj a niektoré druhy… pokračuj
Výskumníci Pasteurovho inštitútu objavili baktérie Salmonella enterica línie Para C a Borrelia recurrentis u napoleonských vojakov z Vilniusu, čo naznačuje prítomnosť paratýfusu a všami prenášanej recidivujúcej horúčky počas ústupu Napoleona z Ruska v roku 1812. Ústup trval od 19. októbra do 14. decembra 1812 a mal za následok obrovské straty, ktoré historici… pokračuj
