Domestikácia koňa viedla k pokrokom v doprave aj poľnohospodárstve a doviedla ľudí do modernej éry. Hoci predchádzajúce štúdie zistili pôvod domestikovaných koní v oblasti stepí Donu a Volgy približne pred 4 200 rokmi, záhadou zostávali zmeny v DNA, ktoré umožnili, aby sa divé kone stali krotkými. Podľa vedcov z Centra pre antropológiu a genomiku v Toulouse vo Francúzsku mohla kľúčovú úlohu zohrať jediná mutácia.
Tím pod vedením Xuexue Liuovej a Ludovica Orlanda skúmal DNA pozostatkov koní starých tisíce rokov. Zamerali sa na 266 genetických markerov – malých úsekov DNA, ktoré súvisia s konkrétnymi znakmi, ako sú farba srsti, tvar tela, spôsob pohybu a správanie. Zistili, že v skorom štádiu domestikácie selektívny chov uprednostňoval genetickú oblasť spojenú s génom ZFPM1, ktorý pravdepodobne súvisí s krotkosťou. Prvým krokom bol teda výber koní, ktoré boli menej agresívne a ľahšie ovládateľné. Ďalším zistením bola zmena v mieste, kde sa nachádza gén GSDMC. Ten súvisí s tvarom a stavbou tela koňa, ako aj so štruktúrou jeho chrbtice. Vedci upravili túto DNA oblasť v myšiach. Výsledkom bolo, že boli silnejšie a pohyblivejšie, čo podľa vedcov odráža genetické zmeny, ktoré premenili divé kone na jazdné. V priebehu niekoľkých storočí sa v populácii koní tento génový variant stal dominantným.
Zo stránky Phys.org spracovala BARBORA PRIKRYLOVÁ
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa