Päťsto rokov povodní

Medzinárodný tím vedcov skúmal, ako sa v Európe menila frekvencia a intenzita povodní za posledných 500 rokov. Rozsiahly historický prehľad o povodniach v Európe zverejnil časopis Nature. Medzi obdobia najbohatšie na povodne patria roky 1560 – 1580 v západnej a strednej Európe, roky 1760 –… pokračuj

Až od bronzovej doby

Populáciám mladšej kamennej doby (neolit) sa už dávnejšie pripisuje revolúcia v poľnohospodárskych postupoch v celej Európe. Nová štúdia však naznačuje, že ľudská činnosť viedla k významným zmenám európskej krajiny až v bronzovej dobe o niekoľko tisícročí neskôr. Vedci z Kodanskej univerzity a britskej Plymouthskej univerzity… pokračuj

Krajina v rukách človeka

Rastúci počet obyvateľov Zeme a stúpajúce nároky na potraviny, energiu a suroviny vyvolávajú čoraz intenzívnejšie využívanie všetkých dostupných zdrojov. Pri získavaní potravín a surovín sme plne závislí od produkčnej kapacity Zeme, pričom dominantná je produkcia súše. Súš produkuje ročne asi 115 × 109 ton suchej… pokračuj

Odhad masy snehu

Je známe, že zvyšovanie povrchových teplôt vedie k podstatnému zníženiu rozsahu aj trvania snehovej pokrývky, čo má priamy súvis s množstvom vody zadržanej v napadanom snehu. Pokiaľ ide o energiu, zavlažovanie a pitnú vodu, milióny ľudí sa spoliehajú na topiaci sa sneh. Presnejšie informácie o… pokračuj

Teplý južný pól

Južný pól sa za posledných 30 rokov oteplil o viac ako trojnásobok globálneho priemeru. Vyplýva to z výskumu, ktorý viedol profesor meteorológie Ohijskej univerzity Ryan Fogt. Môže sa zdať, že južný pól je izolovaný od toho, čo sa deje vo zvyšku sveta. Lenže zrazu tu… pokračuj

Pomenovaný po plaste

Eurythenes plasticus – tak znie názov nového druhu hlbokomorského kôrovca, v ktorého tele vedci našli plasty. Živočícha objavili v Mariánskej priekope, v hĺbke takmer 7 kilometrov. Na dne svetových oceánov, ktoré sú ešte nedostatočne nepreskúmané, sa nachádza mnoho neznámych druhov. Tie sa vyvinuli tak, aby… pokračuj

Pohlcujúca pena

Biologicky hybridná superpena dokáže absorbovať oxid uhličitý z atmosféry. Švédski vedci z Chalmers University of Technology a Stockholm University vyvinuli novú penu, ktorá môže pomôcť zastaviť zvyšovanie hladín skleníkových plynov v atmosfére. V štúdii uverejnenej v časopise ACS Applied Materials & Interfaces vysvetľujú, ako možno… pokračuj

Cesta k nulovému odpadu

Získať základné poznatky o cirkulárnej ekonomike umožní študentom stredných škôl stredoeurópsky vedecký program Chemgeneration. V spolupráci s Fakultou materiálov, metalurgie a recyklácie Technickej univerzity v Košiciach ho realizuje spoločnosť BASF. Búrlivý rozvoj vedy a techniky v ostatných desaťročiach prispel k skvalitneniu mnohých oblastí života ľudí,… pokračuj

Umrela päťka, nech žije desiatka

Od 1. januára 2020 sa začal na slovenských čerpacích staniciach predávať benzín s označením E10. Stalo sa tak v dôsledku smernice Rady EÚ o ochrane životného prostredia, ktorá zaväzuje jednotlivé štáty únie znížiť v doprave podiel oxidu uhličitého v palivách. O toľko diskutovanej téme sme… pokračuj

Zaniknutý velikán

Najväčším plesom celých Tatier bolo v minulosti jazero nachádzajúce sa v morénovej panve nazývanej Christlová. Ležalo nad obcou Tatranská Lesná pod spoločným ústím Malej a Veľkej Studenej doliny, neďaleko známeho turistického strediska Hrebienok. Niekdajšie Studenovodské pleso bolo oveľa rozľahlejšie ako najväčšie tatranské plesá. Po istý… pokračuj