Úspešnosť na úrovni náhody

S vedeckým testovaním astrológie to máte ťažké. Keď spravíte pokus, ktorý ukáže jej vplyv, vedci nie sú spokojní, že nebol spravený poriadne (pravdepodobne preto, že naozaj nebol). A keď spravíte test, ktorý ukáže, že astrológia nefunguje, nespokojní sú zasa astrológovia. A tak dostal americký fyzik… pokračuj

Problém troch telies a trójske vojny

V situácii, keď máme iba dve telesá, ktoré sa priťahujú gravitačnou interakciou, vieme presne opísať, čo sa bude diať. Keď však pridáme tretie teleso, situácia sa skomplikuje. Naša planéta obieha okolo Slnka pod vplyvom gravitačnej sily. Ako sa bude pod pôsobením ich gravitácie pohybovať malé teleso,… pokračuj

Kvantovo previazané telenovely

Naše fantázie reflektujú naše túžby a predbiehajú skutočnosť. Asi každý by niekedy prijal možnosť mať prístup k legendárnemu transportéru zo seriálu Star Trek alebo k prenášadlám z knižiek o Harrym Potterovi. Aká je však skutočnosť? Všetci vieme, že kvantová. Keď som ako študent prvýkrát prepočítaval… pokračuj

Ktorá planéta je k nám najbližšie?

Naša Slnečná sústava je pusté miesto. Väčšinu hmoty nášho systému tvorí materská hviezda a zvyšok je potom veľmi prázdny. Keby sme predsa len chceli ísť na návštevu, ku ktorému z našich susedov je to najbližšie? Zaujímajú nás rozumne veľkí a dôležití susedia, a tak sa pozrime do tabuľky… pokračuj

Oprávnený strach?

Panel OSN pravidelne prináša alarmujúce správy, že nás čaká možno posledných zopár dobrých rokov. Pomaly každý týždeň počúvame o ďalšej katastrofe spôsobenej zdiveným počasím, za ktorú vraj môže ľuďmi zavinená globálna klimatická zmena. Nestrašia nás tí vedci tak trochu? Jedným z dôvodov nepochopenia komplikovaných vecí je… pokračuj

Krotenie bleskov

Aristoteles a iní starovekí učenci sa domnievali, že blesky vznikajú z ohňa v búrkových mračnách alebo v dôsledku búrkových výparov. Väčšina ľudí sa jednoducho triasla pred údermi trestajúcej ruky nejakej nazlostenej nadprirodzenej entity. Spoločné mali všetci jedno: každý sa blesku bál a nikto nevedel, ako… pokračuj

Prichádza zima – zastaviť stáť!

Teplota je prejavom neusporiadaného pohybu častíc. Čím nižšia, tým menej sa častice hýbu. Môžu sa úplne zastaviť? A chceme to? Začiatkom 18. storočia francúzsky fyzik Guillaume Amontons zistil, že pri stálom objeme plynu tlak aj teplota priamo úmerne klesajú. Na základe tohto zistenia vyslovil ako… pokračuj

Prečo sa prúd rozpadáva

Prúd kvapaliny sa pri páde rozpadá na kvapky. Za jav známy zo záhradných hadíc či fontán môže tzv. Rayleighova-Plateauova nestabilita. Tá spôsobuje, že malé hrbolčeky a zvlnenia na prúde vody rastú, až kým sa prúd neroztrhá vplyvom povrchového napätia. Pôvod počiatočných zvlnení však nebol známy.… pokračuj

Vyvážený chrobák

Jedným zo základných pojmov, ktoré potrebujeme vo fyzike vysvetliť, je ťažisko. Hmotný stred telesa, ako ho inak nazývame, naznačuje, že súvisí s rozložením hmoty v telese. Hoci pojem môže pôsobiť mätúco a definícia odradzujúco, hranie sa s ťažiskom je veľmi zábavné a často naučí viac… pokračuj

Trikrát o limitoch: Fyzika

Má fyzika svoje limity? Ak si zalistujete v učebniciach, nájdete pár príkladov. Napríklad v stredoch čiernych dier je tzv. singularita, bod s nekonečnou hustotou. Teda možno. Tak sa javí v Einsteinovej teórii. No možno je to niečo iné, napríklad klbko strún poprepletaných dokopy. Je však možné, že sa… pokračuj