Databáza ľuďmi spôsobených zemetrasení už obsahuje približne 730 prípadov. Najčastejšie činnosti, ktorými ľudia vyvolávajú zemetrasenia, sú ťažba (37 % prípadov) či zadržiavanie vody priehradami (23 % prípadov), ale čoraz viac pribúda aj otrasov spôsobených nekonvenčnou ťažbou ropy či zemného plynu pomocou hydraulických metód. Miles Wilson… pokračuj
Úmyselne kameňmi štiepané kosti pravekého príbuzného slonov menia pohľad na najskoršie osídlenie kontinentu medzi Atlantickým a Tichým oceánom. Klasické predstavy o príchode človeka do Ameriky hovoria priestorovo o trase cez dočasný suchozemský most v oblasti terajšieho Beringovho prielivu medzi Čukotkou a Aljaškou. Pre celý jednoliaty… pokračuj
Paleontológov skúmajúcich veľké množstvo fosílií z Montany (USA) nedávno čakalo veľké prekvapenie – objav nového druhu jašterice z neskorých rokov vlády dinosaurov, ktorej najbližší príbuzní žili až v ďalekej Ázii. Jašterica Magnuviator ovimonsensis žila pred 75 miliónmi rokov a jej objav vedcom pomohol vyplniť medzery… pokračuj
Nevšedné kamenné výtvory Slovenska sú dielom veľmi dlhej histórie, v ktorej sa mnohokrát vystriedali obdobia morského a suchozemského vývoja, vrásnenia, magmatizmu i vulkanizmu, ale aj zvetrávania, erózno-denudačných procesov a zarovnávania zemského povrchu. Slovensko je vzhľadom na pomerne malú rozlohu (necelých 50 000 km²) krajinou s… pokračuj
Len na západe Spojených štátov amerických je 160-tisíc opustených baní kontaminujúcich pôdu. Profesor Jim Ippolito z Coloradskej štátnej univerzity bol vždy zástancom lokálnych riešení pre lokálne problémy. V súčasnosti rieši problém kontaminovanej pôdy v okolí opustených baní a snaží sa tento problém vyriešiť pomocou biouhlia.… pokračuj
Slovensko-iránska paleontologická expedícia za mytologickým drakom Perzie Azhdahasom pootvára trinástu komnatu iránskej histórie a odhaľuje pravdy o živote v tejto pre vedu mimoriadne zaujímavej oblasti. Bielych miest na mape sveta ubúda. Civilizácii odolávajú posledné oblasti, v ktorých zopár statočných podstupuje každodenný boj o právo na… pokračuj
Prevratný objav posúva zrod druhu Homo sapiens najmenej o polovicu hlbšie do minulosti, než ako naznačovali minulé poznatky. Výskum paleoantropologickej lokality v skalnom masíve Džebel Irhúd (Jebel Irhoud) približne 55 kilometrov juhovýchodne od marockého mesta Safi, v smere na známy Marrákeš, odhalil fosílne pozostatky veľmi… pokračuj
DNA z prehistorického zubného povlaku naznačuje, že niektorí naši predkovia si potrpeli na bezmäsité stravovanie a dokonca využívali silu liečivých rastlín. Laura Weyrichová z Austrálskeho centra pre dávnu DNA zastáva názor, že neandertálci boli veľmi inteligentní, komunikatívni a zaujímali sa o to, čo sa deje… pokračuj
Maličké mineralizované vlákna, tenšie než ľudský vlas, objavili v kameni starom viac než 3,77 miliardy rokov. Ide zrejme o jednu z najstarších foriem života na Zemi. Tím, ktorý vlákna objavil, zastáva názor, že ide o fosílie mikroorganizmov, ktoré žili v okolí horúceho morského hydrotermálneho prameňa.… pokračuj
Doposiaľ najdôkladnejšia analýza kostí záhadného ľudského druhu z Indonézie poukazuje na blízku príbuznosť s africkými praľuďmi z oveľa dávnejšej minulosti. V roku 2003 došlo na ostrove Flores východne od Jávy k senzačnému objavu. Austrálski a indonézski paleoantropológovia na čele s Petrom Brownom a Michaelom Morwoodom… pokračuj
