Vedátor 2 + 1: Popretie objavu

Odchýlka jedného dňa

Priestupný rok sa opakuje každé štyri roky. Vtedy má rok namiesto zvyčajných 365 dní o deň viac. To je však len jeho užšia definícia.

Nedávny dátum 29. február nám signalizoval, že rok 2020 je priestupný rok. Pravidlom je, že priestupný je každý štvrtý rok. V skutočnosti je to len časť pravidla, ktoré pokračuje ďalej: Ak je rok deliteľný číslami 4 aj 100, tak nie je priestupný, hoci by mal byť. Ak je deliteľný číslami 4, 100 aj 400, tak priestupný je, aj keď by podľa predošlého pravidla byť nemal. Napríklad rok 2004 bol priestupný rok. Naopak, rok 2100 priestupný nebude – síce je deliteľný číslom 4, ale zároveň aj číslom 100. A zasa rok 2000 bol priestupný, lebo pravidlo s deliteľnosťou číslom 100 bolo prebité tým, že bol deliteľný aj číslom 400.
Prečo je to však také komplikované a na čo vôbec potrebujeme priestupné roky? Dĺžka dňa je daná rotáciou Zeme okolo svojej osi, dĺžka roka zasa obehom okolo Slnka. Medzi týmito číslami však nie je celočíselný pomer. Rok má síce 365 dní, no obeh okolo Slnka trvá o niečo viac. Navyše, os Zeme, ktorá okrem iného definuje ročné obdobia, sa mierne otáča. Vo výsledku tak trvá tzv. tropický rok, teda obdobie napríklad od letného slnovratu po ďalší letný slnovrat, zhruba 365,242 187 1 dňa.
Keby sme nemali priestupné roky a rok by mal iba 365 dní, tak by nám nejaký čas chýbal. Preto každý štvrtý rok pridáme jeden deň. To by však znamenalo priemernú dĺžku 365,25 dňa, čo je o niečo viac, a preto sté roky nikdy nie sú priestupné, ako to bolo napríklad v rokoch 1700, 1800 či 1900. To je však potom v priemere iba 365,24 dňa, čo je zase trochu málo. A tak raz za 400 rokov porušíme predošlé pravidlo a rok má v priemere 365 + 1/4 – 1/100 + 1/400, čiže 365,242 5 dňa.
Ešte vždy to nie je dokonalé. Rozdiel je v priemere 0,000 3 dňa na rok, čiže o 3 000 rokov sa dátumy rovnodenností a slnovratov posunú o jeden deň. To nás však v súčasnosti nemusí trápiť.

Pôvod farieb

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Juraj Tekel
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave

Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies

Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.