Pružné a priľnavé senzory umožňujú monitorovať pohybové či fyzikálno-chemické parametre priamo na pokožke tela. Výskumníci z belgickej Vrije Universiteit v Bruseli vyvinuli mimoriadne odolný a rozťahovateľný senzor so schopnosťou pozoruhodnej samoliečby – dokáže sa zaceliť aj po tom, čo ho úplne prestrihnete na polovicu, a ďalej fungovať takmer bez straty… pokračuj
Morský hodváb, ligotavá látka spájaná s legendou o zlatom rúne, sa po stáročia vyrábal v oblasti Stredomoria z úponov obrieho lastúrnika Pinna nobilis podobných fúzom. Keďže tento druh je kriticky ohrozený a jeho zber zakázaný, tradícia takmer zanikla. Vedci z Južnej Kórey využili príbuzný druh Atrina pectinata, ktorý sa chová… pokračuj
Či už sa nám to páči, alebo nie, vedecké objavy menia svet. Objavy v kvantovej fyzike nie sú a nebudú výnimkou. UNESCO vyhlásilo tento rok za rok kvantovej vedy, ktorá sa sformulovala pred sto rokmi, a kvantových technológií, ktoré sa formujú dnes. V roku 1620 vyslovil Francis Bacon správnu… pokračuj
Vedci vyvinuli sľubný protijed na otravu oxidom uhoľnatým (CO) založený na bakteriálnom proteíne. Oxid uhoľnatý je najčastejšou príčinou otráv na svete – len v USA každoročne spôsobí 50-tisíc prípadov na pohotovosti a asi 1 500 úmrtí. Tento plyn sa pevne viaže na hemoglobín a vytláča kyslík, čo vedie… pokračuj
Ak patríte medzi tých, ktorí si dovolenkové destinácie vyberajú s dostatočným predstihom, tak v jarných mesiacoch budúceho roku odporúčam milovníkom suchozemskej flóry a fauny návštevu Liparských ostrovov. Približne od marca do mája je ideálne obdobie na pozorovanie väčšiny druhov rastlín a živočíchov, ktoré sa na týchto ostrovoch sopečného pôvodu… pokračuj
Vedci z Washingtonskej štátnej univerzity zrekonštruovali egyptskú modrú, najstarší syntetický pigment na svete, ktorý sa používal už pred 5 000 rokmi. Egyptská modrá bola cenená ako náhrada drahých minerálov, napríklad tyrkysu či lapisu lazuli. Slúžila na zdobenie dreva, kameňa a kartonáže, no postup výroby sa v renesancii stratil.… pokračuj
Starnúce mačky často v noci viac mňaukajú, majú problémy so spánkom a celkovo pôsobia dezorientovane. Vedci zistili, že v ich mozgoch sa hromadia plaky beta amyloidu, podobne ako u ľudí s Alzheimerovou chorobou. Fluorescenčné analýzy mozgov 25 mačiek, z ktorých osem vykazovalo známky demencie, odhalili, že staršie zvieratá mali viac beta… pokračuj
Žirafy, považované doteraz za jediný druh, rozdelili na štyri samostatné druhy. Nové hodnotenie Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) potvrdilo dlhoročné podozrenia vedcov, že genetická rozmanitosť a geografické bariéry v Afrike viedli k samostatnému vývoju rôznych populácií. Vedci porovnávali veľkosť lebiek a tvar hlavy, ako aj prírodné prekážky, ktoré… pokračuj
Vedci zistili, že farbivo zo šupiek červenej cibule môže výrazne zlepšiť ochranu solárnych článkov pred ultrafialovým (UV) žiarením. Doteraz sa na to používali filmy na báze ropy, napríklad PET, no hľadali sa ekologickejšie možnosti. Najsľubnejším kandidátom je nanocelulóza – materiál z rastlinných vláken. Keď ju vedci… pokračuj
Viete, čo možno objavovať v okolí obcí Chľaba a Nová Vieska a prečo menila rieka Žitava svoj smer? Hovoria vám niečo pojmy Burda, Parížske močiare, furkácia a úvalina? V dvadsiatej druhej časti rubriky o geodiverzite Slovenska navštívime ďalšie geovedne zaujímavé lokality v širšom okolí Nitry, ktoré dopĺňajú obraz o rozmanitostiach neživej prírody… pokračuj
