Chodiace hubky

Vedci v časopise Nature Communications uvádzajú, že rozsiahla kolónia hubiek, najhustejšia skupina týchto mnohobunkovcov vyskytujúca sa v Arktíde, konzumuje zvyšky starodávneho ekosystému, aby prežila. Hubky sú prevažne filtrátori a majú zásadný význam pre recykláciu živín v oceánoch. Existencia kolónie, ktorú objavila výskumná loď v roku 2016, však bola záhadou.
Hubky, medzi nimi druhy Geodia parva, G. hentscheli a Stelletta rhaphidiophora, žijú v hĺbke 700 až 1 000 metrov v centrálnej časti Severného ľadového oceánu, kde neexistujú prúdy, ktoré by im poskytovali potravu, a vodu pokrýva ľad. Hubky sú zväčša nepohyblivé, no tieto sa pomaly pohybujú pomocou svojich spikúl – mikroskopických kostrových štruktúr. Vedci upriamili pozornosť na vrstvu pod kolóniou, plnú sčernetého skameneného života vrátane prázdnych rúrok červov a schránok mäkkýšov. Zistili, že izotopy uhlíka a dusíka v tkanivách hubiek sa presne zhodovali s izotopmi mŕtvej hmoty pod nimi, čo naznačuje, že živočíchy ju konzumovali. Keďže sa živia zospodu, hubky sa pravdepodobne presúvajú preto, aby sa dostali k väčšiemu množstvu potravy.
Mŕtvy ekosystém pod nimi je približne 2 000 až 3 000 rokov starý. Ide o kedysi prosperujúce spoločenstvo živočíchov, ktoré žilo v podmienkach bohatých na živiny, vytvorených v čase, keď boli sopky naposledy aktívne.

Zo stránky ScienceNews spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 3/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.