Číslovky dvadsaťjeden, tridsaťjeden, štyridsaťjeden

Niektorí používatelia pociťujú pri čítaní čísel v slovnom spojení s podstatným menom a pri ich skloňovaní neistotu. V dnešnom príspevku si priblížime používanie základných čísloviek končiacich sa na -jeden.

Číslovka jeden si na rozdiel od ďalších zachovala rodové tvary jeden, jedna, jedno, ktoré majú samostatné skloňovanie. Veľa používateľov pravdepodobne pozná pravidlo, že základné číslovky od päť do deväťdesiatdeväť sa skloňujú podľa vzoru päť. Definícia však nemôže ostať bez upresnenia, pretože číslovky dvadsaťjeden, tridsaťjeden, štyridsaťjeden… sa nikdy neskloňujú, v slovnom spojení s takouto číslovkou sa ohýba len podstatné meno. Z hľadiska ohýbania ide o špecifický prípad. V nominatíve a akuzatíve má určovaný predmet tvar genitívu plurálu, napr. 21 chlapov = dvadsaťjeden chlapov, pre 31 miest = pre tridsaťjeden miest, v ostatných pádoch nadobúda podstatné meno tvar príslušného pádu, napr. o 41 ženách = o štyridsaťjeden ženách, so 61 hosťami = so šesťdesiatjeden hosťami. Podoby o štyridsiatich jedných ženách, so šesťdesiatimi jednými hosťami sú teda nesprávne. Pri čítaní jednotiek v takýchto zložených číslach sa používa len číslovka jeden, a to aj v spojení s pomenovaním ženského alebo stredného rodu, napr. 21 žien = dvadsaťjeden žien (nie dvadsaťjedna žien), 21 detí = dvadsaťjeden detí (nie dvadsaťjedno detí).

Zložené číslovky, ktoré majú v pozícii jednotiek číslovky dva až deväť, napr. dvadsaťdva, štyridsaťpäť, šesťdesiatsedem, sedemdesiattri, môžu ostať pri podstatnom mene nesklonné, ale možno ich tiež skloňovať – o 22 stromoch = o dvadsaťdva stromoch alebo o dvadsiatich dvoch stromoch; pre 45 žiakov = pre štyridsaťpäť žiakov alebo pre štyridsiatich piatich žiakov; so 67 bodkami = so šesťdesiatsedem bodkami alebo so šesťdesiatimi siedmimi bodkami; 73 deťom = sedemdesiattri deťom alebo sedemdesiatim trom deťom. Dodávame, že ak sa takéto číslovky skloňujú, desiatky a jednotky sa píšu vždy oddelene. Dôvod je jednoduchý, ohýbacie prípony sa pridávajú na koniec slova – k obom častiam číslovky.

Pristavíme sa aj pri poradí desiatok a jednotiek pri čítaní zložených čísel. V slovenčine nasledujú najskôr desiatky, potom jednotky. V nemeckom jazyku sa používa opačné poradie, desiatky nasledujú za jednotkami a sú spojené spojkou und (a), napr. 62 sa číta zweiundsechzig (dvaašesťdesiat). V češtine sú oba varianty poradia, hovorí sa dvacet jeden/dvacet jedna aj jedenadvacet/jednadvacet. V minulosti boli aj pre slovenčinu typické obe poradia, napr. tridsaťjeden aj jedenatridsať, ich opisu sa na začiatku 20. storočia venoval napr. Samo Czambel vo svojej Rukoväti spisovnej reči slovenskej. V kodifikačnej príručke Morfológia slovenského jazyka z roku 1966, v ktorej sa charakterizujú oba spôsoby, sa už konštatuje, že poradie desiatky a jednotky je častejšie a variant s opačným poradím je menej frekventovaný.

V najnovšom Slovníku súčasného slovenského jazyka (2011) sa zachytili len heslá jedenadvadsať vo význame vyjadruje číslo a počet 21, dvadsaťjeden a päťadvadsať vyjadruje číslo a počet 25, dvadsaťpäť. Túto číslovku autori označili kvalifikátorom hovorová a zastarávajúca. Zo slovníka sa dozvedáme, že sa nám zachovala vo frazeologizme dostať/zaslúžiť si päťadvadsať na zadok dostať/zaslúžiť si bitku od niekoho, naložiť niekomu päťadvadsať/zbiť niekoho. Môžeme konštatovať, že aj keď je vyslovovanie zložených čísloviek s jednotkami ako prvými jazykovo v poriadku, stretneme sa s ním už len výnimočne u staršej generácie – tento spôsob sa postupne z nášho jazyka vytráca.

Na záver zopakujeme, že číslovky dvadsaťjeden, tridsaťjeden, štyridsaťjeden… sa v slovenčine neskloňujú a používajú sa len v podobe s číslovkou jeden – dvadsaťjeden deťom, sedemdesiatjeden žien, za tridsaťjeden ulicami.

Autorka článku: Judita Páleníková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, v. v. i.
Príspevok vznikol v rámci grantového projektu VEGA 2/0132/24.