Čo nájdete v Quarku 2/2021

Hlavná téma februárového čísla časopisu Quark je venovaná všetkým vakcínam, ktoré ľudstvo ochraňujú pred nebezpečnými infekciami. Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV v Bratislave, v článku približuje históriu vzniku vakcín, vysvetľuje dôležitosť bezpečného očkovania a kolektívnej imunity a dopĺňa aj informácie o inovatívnych prístupoch k vakcínam budúcnosti. 

Pasca na infekcie

Koncom roku 2020 k nám pricestovala prvá vakcína proti covidu-19. Príchod pripomínal návštevu významnej osobnosti politického sveta, všade striehli objektívy novinárov, na hosťa čakala špeciálna transportná služba. Prvé podanie vakcíny sprevádzal mediálny ošiaľ, po dlhých rokoch dostala vakcinácia potlesk na otvorenej scéne. V skutočnosti by si potlesk zaslúžili všetky vakcíny, ktoré ľudstvo ochránili pred nebezpečnými infekciami. Na to si však ešte budeme musieť počkať. Celé stáročia bol najväčším postrachom ľudstva vírus pravých kiahní. Do Európy po prvý raz pricestoval v období starovekého Ríma, neskôr ich pravidelný import zabezpečovali križiacke výpravy. Pravé kiahne prepisovali históriu, epidémia zastavila kočovných Húnov pred vstupom do Ríma a tiež ukončila existenciu slávnej ríše Aztékov. V minulosti sa na ochranu pred infekciou používali vírusy získané z pľuzgierov pacientov, bol to však nebezpečný postup, keďže vírus si mohol zachovať svoje zlé vlastnosti a namiesto ochrany mohol spôsobiť aj smrť. Prvá skutočná vakcína proti vírusu pravých kiahní uzrela svetlo sveta už v roku 1798. Edward Jenner používal na imunizáciu vírus kravských kiahní, ktorý vškrabal do kože zdravých ľudí. Jeho postup bol oveľa bezpečnejší, ale nepodarilo sa mu úplne eliminovať nežiaduce účinky. Našťastie, v tom čase nebolo antivaxerské hnutie natoľko organizované, aby zabránilo vzniku novej preventívnej metódy, hoci kritikov bolo aj v tom čase neúrekom.

Znovuzrodený glóbus

O osudoch nedávno znovuobjaveného najstaršieho glóbusu na území Slovenska sme sa rozprávali s riaditeľom Podunajského múzea v Komárne Jozefom Csütörtökym.

Divotvorný grafén

Monoatómová vrstva uhlíka v šesťuholníkovej konfigurácii známa ako grafén vzbudila pred časom veľké očakávania a nadšenie odbornej i laickej komunity. Zaslúžene?

Keď pí nie je pí

Konštanta π označuje pomer obvodu kružnice k jej priemeru. Hodnotu π (číslo 3,14) možno zmeniť, keď zmeníme spôsob merania vzdialenosti. Ovplyvní to aj tvar kružnice a jej obvod.

Problém so samohláskami, Roztopené prvenstvo, Preferencia severu, Kozmické neónové svetlá, Šabľozubí mileniáli, Úspešný nový systém, S nástrojmi po krajine, Tajomstvo manga, Z jednej choroby dve, Zdravšie lietadlá, Jedinečné včely z dún, Superkondenzátor ako origami, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj vo februárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov vo februárovom čísle časopisu Quark

Kyberhrozby v stopách covidu-19

Pandémii sa neprispôsobili iba firmy a ich zamestnanci prechodom na prácu na diaľku, ale aj kyberzločinci. Experti hlásia nárast útokov na počítačové siete, ktoré sa takto otvorili.

Svedectvo letokruhov

Klímu Zeme neovplyvňujú iba pozemské vplyvy. Výskum letokruhov veľmi starých stromov dokazuje súvislosť výkyvov klímy na Zemi s výbuchmi hviezd ako supernov.

Bližšie k čiernej diere

Vedci zistili, že vzdialenosť medzi našou slnečnou sústavou a supermasívnou čiernou dierou v centre našej Galaxie – Mliečnej cesty je výrazne menšia, než sa doposiaľ uvádzalo.

Rastlinní votrelci

Po objavení Ameriky k nám prišli nielen mnohé hospodárske plodiny, ale aj druhy, ktoré sa podľa mnohých odborníkov považujú za najvýznamnejší faktor ohrozujúci biodiverzitu.

Symbol Madagaskaru

Medzi najtypickejšie a najznámejšie symboly Madagaskaru určite patria lemury. Vedci predpokladajú, že pradávny predok lemurov sem prišiel pred asi 60 miliónmi rokov z Afriky.

Výkladná skriňa USA

New York je veľkolepá svetová metropola na východe USA, ktorá sa vyznačuje osobitým vzhľadom, podmanivou príťažlivosťou a neopakovateľnou atmosférou.

Železničné žihadlá

V západnej Európe získavajú vysokorýchlostné vlaky na popularite a svojou výhodnosťou vytláčajú vnútroštátnu leteckú dopravu. Cesta po koľajniciach môže šetriť čas aj peniaze.

Výskumný ústav na dne mora

Vedecké podmorské observatóriá zažívajú útlm a prednosť dostávajú projekty s komerčným potenciálom. Vnuk Jacqua Cousteaua oznamuje stavbu, ktorá opäť vráti vedu na morské dno.

Efekt tenisovej rakety

Vladimír Alexandrovič Džanibekov je bývalý sovietsky kozmonaut. Na rakete letel do vesmíru päťkrát. V súčasnosti sa však jeho meno spája s inou raketou – tenisovou.

Problém, ktorý vieme vypočítať

Svetelné znečistenie je fenomén, ktorý takmer nebadane spôsobuje v prírode chaos. Má ďalekosiahlejšie dôsledky ako len obmedzenie nášho pohľadu na hviezdy.

Praveké plavby za obzor

Ukazuje sa, že pravekí ľudia podnikali ďaleké plavby, pri ktorých nemohli vidieť najbližšiu pevninu oveľa skôr, ako sa vedci donedávna domnievali.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. februára 2021, prečítať na webe alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.

Komentáre