Čo nájdete v Quarku 3/2021

Hlavná téma marcového čísla časopisu Quark je venovaná satelitným pozorovaniam topenia sa ľadu po celom svete, ktorého ústup má zásadný význam v miestnom aj globálnom meradle. 

A ľady sa pohli…

Vedecký tím z britskej Leedskej univerzity, ktorý ako prvý uskutočnil prieskum globálnych strát ľadu na Zemi pomocou satelitných údajov, zistil, že rýchlosť, akou sa roztápa ľad na celej planéte, sa zvyšuje. Medzi rokmi 1994 až 2017 sa stratilo 28 biliónov ton ľadu, čo zodpovedá 100 metrov hrubej ľadovej vrstve pokrývajúcej celú Veľkú Britániu. Dlhodobý, 23-ročný výskum ukazuje, že celkovo došlo k 65 % zvýšeniu miery straty ľadu. Miera, akou Zem za 23 rokov stratila ľad, sa výrazne zvýšila, a to z 0,8 bilióna ton ročne v 90. rokoch na 1,3 bilióna ton ročne do roku 2017. Aby si bežný človek vedel aspoň trochu zreálniť tieto obrovské čísla, odborníci ponúkli malú pomôcku – jeden bilión ton ľadu možno považovať za kocku s rozmermi 10 × 10 × 10 km, čiže by to bola kocka vyššia ako Mount Everest. Od roku 1994 za 23 rokov zmizlo 28 takýchto kociek… Dr. Thomas Slater z britského Centra pre polárne pozorovania a modelovania (CPOM), ktoré tvoria výskumné skupiny z britských University College London, Bristolskej univerzity a z Edinburskej univerzity, hovorí: Za posledné tri desaťročia sa vynakladalo obrovské medzinárodné úsilie na pochopenie toho, čo sa deje s jednotlivými zložkami v ľadovom systéme Zeme. V tom bádaní spôsobili revolúciu satelity, pretože nám umožnili rutinne monitorovať rozsiahle a nehostinné oblasti, kde sa dá nájsť ľad.
Neželaní kuriéri

Kliešte z rodu Dermacentor žijú všade okrem Austrálie a polárnych oblastí. V Eurázii sú rozšírené dva druhy, ktoré žijú aj na Slovensku – pijak lužný a pijak stepný.

Keď sa ženy vo vede spoja

O minuloročnú Nobelovu cenu za chémiu sa prvýkrát podelili dve dámy – francúzska mikrobiologička a genetička Emmanuelle Charpentierová a americká biochemička Jennifer Doudnová. Vyslali tým navonok silný signál.

Odhaľovanie tajomstiev

O analytickej chémii, jej vzniku a využití jednotlivých metód sme sa rozprávali s RNDr. Andreou Lančaričovou, PhD., z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch.

Na slnko s hroznom, Odhalenie skrytých emócií, Viac offline zážitkov, Island na Marse, Záhada kociek vombatov, Koráliky predišli Kolumba, Záhadná rezonancia, Len na vlastný pohon, Nový minerál zo Slovenska, Biomagnetické signály mucholapky, Rekordná kompresia uhlíka, Nanochameleón, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v marcovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov v marcovom čísle časopisu Quark

Ako sa nenechať okradnúť

Odborníci varujú, že úmerne nárastu nakupovania cez internet narastá aj nebezpečenstvo podvodov a radia, ako sa možno chrániť a zmenšiť tak riziko podvodu na minimum.

Najväčšie zrkadlo

Jedným z dominantných prvkov nočnej oblohy býva zodiakálne svetlo, ktoré môžeme pri troche úsilia pozorovať aj z našich končín, najlepšie však na jar a na jeseň.

Slabnúca hmlovina Raja

Vedci pri pozorovaní planetárnej hmloviny Raja zistili, že hmlovina za 20 rokov podstatne zoslabla. Také rýchle zmeny neboli dosiaľ nikdy pozorované.

Sebavedomý rys

Našou najväčšou mačkovitou šelmou je rys ostrovid, sebavedomý živočích, klasický lovec, ktorý na dennom ležovisku striehne na korisť.

Mesto (nielen) módy

Mesto Miláno je po metropole Rím druhým najväčším talianskym mestom a je vyhľadávaným a obľúbeným cieľom miliónov turistov z celého sveta.

Výnimočne zachované pterosaury

Druhohorné pterosaury považujeme za prvé stavovce so schopnosťou aktívneho letu. Ich dobre zachované fosílie sa našli na niekoľkých náleziskách. Čo o nich vieme?

Inteligentné značky

Pomalé budovanie diaľnic môže mať aj svetlú stránku: je tu šanca, že nové úseky budú už vybavené značením, ktoré dokáže poskytovať inteligentné riešenia a reagovať aj na autonómne automobily.

Veľké domy pre veľké mesto

Veľké mestá zvyknú plánovať aj veľké veci. Juhočínsky Šen-čen, ktorý patrí medzi najrýchlejšie sa rozrastajúce metropoly súčasnosti, nie je výnimkou.

Farby a zotrvačník

Ako vníma farby v pohybe ľudské oko a ako kamera? Ako môže striedanie bielej a čiernej vyvolať farebný efekt? To je len zopár otázok, na ktoré si odpovieme pomocou pokusu.

Hypotéza simulácie

Fyzika, grafika, umelá inteligencia a detaily v počítačových programoch sú čoraz realistickejšie. Pokiaľ bude technologický vývoj pokračovať, naši potomkovia sa budú môcť raz rozhodnúť simulovať životy ľudí z dávnej minulosti.

Najstaršie figurálne umenie

Prieskum jaskýň na indonézskom ostrove Sulawesi (Celebes) odhalil pozoruhodné nástenné maľby zvierat. Najmenej jedna vznikla pred viac ako 45-tisíc rokmi.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. marca 2021, prečítať na našej webovej stránke alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.

Komentáre