Čo nájdete v Quarku 8/2021

V hlavnej téme augustového čísla časopisu Quark sa jej autor František Máliš z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene zaoberá poklesom biodiverzity lesov Slovenska v čase globálnych zmien prostredia.

Pokles biodiverzity

Biodiverzita je v súčasnosti často používaný termín, ale znie nám dosť cudzo. Neznamená však nič zložité. Jednoducho ide o rozmanitosť (diverzitu) živých organizmov (bio) alebo rôznorodosť života na Zemi. Keď si však uvedomíme, aká je tá rozmanitosť života nesmierna, pochopíme, že biodiverzita je veľmi široký pojem.
Biodiverzita nezahŕňa len tzv. druhovú diverzitu, teda rozmanitosť jednotlivých druhov organizmov, ale aj rozmanitosť genetickú či priestorovú.
Genetická diverzita podmieňuje odlišnosť individuálnych jedincov toho istého druhu, napríklad každý človek je iný. Priestorovou diverzitou vyjadrujeme rozdielnosť života v priestore. Ak sú na veľkých plochách rovnaké podmienky prostredia, napríklad na rozsiahlych púšťach alebo v boreálnych ihličnatých lesoch Sibíri, priestorová biodiverzita je nízka (na veľkom území žijú tie isté organizmy). Ak sa však podmienky prostredia rýchlo menia na malom území, napríklad v nejakom horstve od hlbokých údolí až po vrcholy hôr, priestorová diverzita je tu veľmi vysoká (na malom území sa striedajú rôzne organizmy, pričom každý je viazaný na tie podmienky, ktoré mu vyhovujú).
Rozmanitosť života závisí najmä od dostatku zdrojov potrebných pre život, ktorými sú voda, teplota a živiny. Biodiverzita je preto najvyššia v tropických oblastiach, kde je celý rok vyrovnaná klíma. Nestriedajú sa tu ročné obdobia a pravidelne prší, takže tu nie sú organizmy obmedzované chladom ani suchom. Ako príklad možno uviesť oblasť juhovýchodnej Ázie, kde rastie približne 100 000 druhov rastlín, čo predstavuje 40 % svetovej flóry. V miestnych lesoch bolo zaznamenaných až 400 druhov drevín na hektár, teda na ploche veľkej ako dve futbalové ihriská. Toľko druhov na takej ploche znamená, že každý jednotlivý strom či ker bol iný druh. V porovnaní so Slovenskom, kde na území celej krajiny máme len asi 200 až 240 druhov drevín, ide o mimoriadnu druhovú bohatosť. Slovensko sa však nachádza v oblasti miernej klímy, ktorá je druhovo podstatne chudobnejšia.
V porovnaní s inými územiami tejto klimatickej zóny má však Slovensko veľkú biodiverzitu.

Na chvíľu dinosaurom

V roku 2020 oznámili vedci objav najmenšieho dinosaura vôbec, veľkého asi ako kolibrík. Ukázalo sa, že ide o paleontologický omyl: z dinosaura sa vykľul plaz podobný jaštericiam.

Kryoelektrónová mikroskopia

S Dominikom Hrebíkom z Masarykovej univerzity v Brne sme sa rozprávali o metóde kryoelektrónovej mikroskopie, ktorá umožňuje vytvárať obrázky biologických systémov s rozlíšením, aké bolo donedávna považované za nemožné.

Myšlienka cez priepasť

Bez mostov by existovali cesty, ale nie cestovanie. Aspoň nie bez dlhých obchádzok a presadania do lodí na brehoch vôd.

Záhadné vymieranie žraloka, Tanec s losími zubmi, Najmenší z bielych trpaslíkov, Tričkom proti otepleniu, Gén chudnutia, Odolné spermie, Domáce verzus divé mačky, Svedectvo králičích kostí, Výhoda tmavých krídel, Vedecká brána, Biodegradovateľná batéria, Priehľadné motýle, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v augustovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov v augustovom čísle časopisu Quark

Iné zeme, iné životy

Podľa realistických extrapolácií len v Mliečnej ceste existujú stámilióny, možno miliardy planét podobných Zemi. Ako na nich hľadať možnosti života bez priameho dôkazu?

Okrídlené torpéda

Motýle z čeľade lišajovitých patria vo svete hmyzu k najlepším a najvytrvalejším letcom. Toto prvenstvo získali predovšetkým vďaka špeciálnemu prispôsobeniu krídel a tvaru tela.

Miniatúrny tiger

Modlivka Spallanzianova nepatrí medzi veľké druhy, no prekvapuje svojou neobyčajnou dravosťou. Právom dostala napríklad v južnej Európe prezývku miniatúrny tiger.

Na brehoch rieky Manzanares

Španielska metropola Madrid patrí medzi najkrajšie európske veľkomestá s obdivuhodnou architektúrou, svetlo ladenými fasádami domov, širokými ulicami a veľkými námestiami.

Zelené elektrárne

Úsilie európskych krajín dosiahnuť uhlíkovú neutralitu dáva priestor výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Sú tieto zdroje naozaj efektívne? A za akých podmienok?

Úspech motorky do vĺn

Ak sa vám zdá, že vodné skútre sú vlastne plávajúce motorky, ste na dobrej stope. Ich pôvod majú skutočne na svedomí milovníci a výrobcovia motocyklov z polovice minulého storočia.

Lietadlo z papiera

Vedeli ste, že Guinnessov svetový rekord v dolete papierového lietadielka má hodnotu 69,14 metra? Poskladať papierové lietadlo tak, aby naozaj pekne a dlho letelo, je umenie.

Štvrtý priestorový rozmer

Za štvrtý rozmer popri dĺžke, šírke a výške mnohí považujú čas. V matematických aplikáciách aj v každodennom živote však často používame aj štvrtý priestorový rozmer.

Supravodivá elektronika

Supravodivosť je ikonickým javom modernej fyziky tuhých látok. Môže však byť ešte zvláštnejší. Nová generácia kvantovej elektroniky stavia na objave mladého fyzika.

Pravekí nováčikovia na scéne

Za nejeden kľúčový paleoantropologický objav vďačíme obyčajnej náhode. Pri záveroch o evolúcii rodu Homo a druhu Homo sapiens treba byť teda veľmi-veľmi opatrný.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 1. augusta 2021, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.

Komentáre