Čo nás učí história

Jedno (ne)slávne príslovie vraví, že stokrát opakovaná lož sa stane pravdou. Iné zasa, že história je učiteľkou života. To druhé je nielenže vskutku klamlivé, ale zároveň dokazuje, že ani to prvé zväčša neplatí.

Hoci sa okrídlená veta o poučení z minulosti zvykne neustále opakovať, nestala sa pravdou. Skrýva sa však napriek tomu za výskumom minulosti čosi viac než len zaujímavé príbehy našich predchodcov?

Dejiny v priestore a čase

Úloha naratívu je v historickom výskume nenahraditeľná. Aj väčšina laikov by mohla súhlasiť, že pútavá prednáška z dejín musí obsahovať aspoň štipku pikantnosti či pozoruhodnosti, skrátka zápletku, ktorá umožní súčasníkovi emocionálne spojenie s minulým. Toto uvedomenie, ktoré pôsobí banálne, však v sebe nesie jednu zásadnú skutočnosť. Predmetom historického bádania totižto nie sú dejiny, akýsi neutrálny, hmlistý koncept. To, čomu historici a historičky venujú počas svojej práce pozornosť, je ľudská spoločnosť ukotvená v istom čase a priestore. A ide o čas minulý.
V tomto konštatovaní je následne nutné hľadať aj odpoveď na otázku: Aký druh výsledkov dokážu ľudskej spoločnosti historické vedy poskytnúť? Poznatky o nej samotnej, podobne ako ďalšie humanitné a spoločenské vedy. Tak ako humanitné a spoločenské vedy, ani história však nemusí byť nevyhnutne pragmaticky využiteľná v praxi. Úlohou vedy je predsa budovať človeka a spoločnosť ako celok, nielen jeho materiálne súčasti.

Paralely v myslení a konaní

V priebehu môjho doktorandského štúdia na Historickom ústave SAV som sa venoval výskumu niekoľkých aspektov fenoménu veľkej poľskej emigrácie v priebehu 19. storočia. Samozrejme, otázkam, aký to má význam, som sa nevyhol. Nemusí mať nijaký, bola zväčša moja odpoveď, pretože veda nebuduje len priemysel, ale aj ducha. V tom je jej význam a závery výskumov mnohých historikov môžu byť veľmi užitočné.
Napríklad analýza percepcie habsburskej monarchie ako heterogénneho mnohonárodného celku, ktorej som sa zo špecifickej pozície poľskej aristokracie v podmienkach 19. storočia venoval vo svojej dizertácii, môže čo-to napovedať o procesoch nazerania a vzorcoch myslenia jednotlivca i sociálnej skupiny vo vzťahu k istej geopolitickej entite. Vníma súčasná spoločnosť projekt Európskej únie inak, než vnímala projekt habsburskej monarchie? Nie je v istých diskurzoch Brusel často označovaný za diktátora a EÚ za žalár národných štátov? Takúto komparáciu som vo svojom výskume, pochopiteľne, nerealizoval. Toto zamyslenie uvádzam ako príklad postupu, v ktorom by generalizované výsledky historického výskumu (očistené od konkrétnych dobových reálií) mohli ponúknuť paralelu k aktuálnej spoločenskej situácii. Určite nejde o presný návod, ako ju riešiť, ale poznatok, ako sa s ňou popasovala ľudská spoločnosť v priebehu dejín.

Opakovanie minulosti

Hmatateľný dosah takejto práce vnímam v diele Epidémie v dejinách. Ľudstvo v boji s neviditeľnými nepriateľmi, ktorú som mal možnosť zostaviť s kolegami z niekoľkých ústavov SAV. A neskromne verím, že to tak vnímajú aj čitatelia.
Bolo nesprávne vyhlásiť, že historici či archeológovia očakávali prepuknutie pandémie. Nanešťastie, rovnako poľutovaniahodné bolo a je, že spoločnosť zabudla, že pandémia skutočne nie je vynález roku 2020 a mnohé generácie ľudí sa borili s oveľa náročnejšími situáciami. Opäť platí, že študovať minulé pandémie nám možno nepomôže poraziť súčasné ochorenie, ale mohlo by pomôcť pochopiť správanie spoločnosti v takejto situácii. Ba dokonca aj poukázať na niektoré špecifické atribúty spoločné pre mnohé minulé deje. Napríklad to, že takmer každé ochorenie sa v ľudských dejinách vracalo vo viacerých vlnách a skutočne je predčasné po útlme tej prvej začať oslavovať a podceniť ďalšiu prípravu.
Žiaľ, aj tu sa ukázalo, že história skutočne nie je učiteľkou života. Osobne som presvedčený, že ani nikdy nebude. Ale ešte väčšmi som presvedčený, že práca vedcov z Historického ústavu SAV má potenciál ukázať iné, aj praktické, využitie výsledkov historického výskumu.

Mgr. Oliver Zajac
Historický ústav SAV v Bratislave
Foto Pixabay
Článok vznikol v spolupráci s platformou Mladí vedci SAV.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 6/2021. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.
Komentáre