Na základe analýzy dát získaných prostredníctvom dotazníkového prieskumu, ktorý sa realizoval v novembri a decembri 2023, je možné v slovenskej online populácii identifikovať šesť odlišných skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom.
Projekt Pandemické pravdy realizovaný Sociologickým ústavom SAV, v. v. i., skúma problematiku tzv. konšpiračných teórií či príbehov (teda tvrdení, podľa ktorých sú spoločenské procesy a udalosti výsledkom utajenej snahy malých skupín občanov s cieľom poškodiť väčšinu) v krajinách Vyšehradskej štvorky. Analýza sa realizovala na reprezentatívnej vzorke 2 000 respondentov slovenskej online populácie. Dáta pre Sociologický ústav SAV, v. v. i., zbierala medzi 6. novembrom a 5. decembrom 2023 prieskumná agentúra MNFORCE. Šesť skupín podľa vzťahu ku konšpiračným príbehom bolo identifikovaných prostredníctvom tzv. analýzy latentných tried. Hlavným poznatkom je existencia dvoch podobne veľkých skupín – rezolútnych odporcov a rozhodných priaznivcov, ktoré vzájomne zrkadlia svoje postoje ku konšpiračným príbehom. V oboch prípadoch ide o výrazne politicky orientované skupiny, ktoré sa zaujímajú o politický život a zároveň (či azda aj preto) vnímajú spoločnosť ako mimoriadne rozdelenú. Táto predstava však celkom neodráža postoje zvyšku populácie. Jednotlivé skupiny môžeme od najviac konšpiračne ladenej k tej, ktorá najrezolútnejšie konšpiračné príbehy odmieta, v skratke charakterizovať takto:
Rozhodní priaznivci a naklonení sprisahaniu
Rozhodní priaznivci (17 %) predstavujú skupinu, ktorá v dotazníku najčastejšie vyjadruje súhlas s konšpiračnými príbehmi. Majú značne odmietavý postoj k medzinárodným štruktúram (až 62,6 % preferuje vystúpenie z NATO, 65,3 % z EÚ, 90 % deklaruje nedôveru k obom). Ide o skupinu, v ktorej najvyšší podiel ľudí viní z vojny na Ukrajine Západ/NATO (76,5 %) a 25,3 % z nich preferuje geopolitickú orientáciu na Rusko. Zároveň sa vo vyššej miere zaujímajú o politické dianie a majú pocit, že spoločnosť je v súčasnosti výrazne rozdelená (48,5 %). Prejavujú najvyššiu mieru dôvery k súčasnej vládnej koalícii (37,7 %) a deklarujú spokojnosť so súčasným smerovaním krajiny (43,3 %). Väčšina (66,2 %) však uvádza, že jej nezáleží na tom, či majú ich blízki rovnaký názor na politiku ako oni. Táto skupina má najmenšiu mieru subjektívneho socioekonomického dostatku (súhrnne 52,6 % cíti nedostatok) a zároveň najviac spomedzi všetkých (24,1 %) uvádza, že sa k nim politickí predstavitelia nesprávajú spravodlivo. Respondenti v tejto skupine majú najčastejšie konzervatívne politické postoje.
Naklonení sprisahaniu (13,6 %) predstavujú skupinu, ktorá často sympatizuje s konšpiračnými príbehmi, no s výrazne nižšou intenzitou ako rozhodní priaznivci. Vzťahuje sa to aj na geopolitické preferencie: vyššiu mieru sympatií k EÚ či NATO v porovnaní s predchádzajúcou skupinou a nižšiu mieru sympatií k Rusku. Týka sa to aj názoru na zodpovednosť za vojnu na Ukrajine. Ide o skupinu, ktorá nepovažuje spoločnosť za výrazne rozdelenú (25,1 %) a najmenej jej záleží na tom, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni (72 %). V tejto skupine vidíme nižšiu mieru vyhranenosti (aj v negatívnom hodnotení konšpiračných príbehov) ako u rozhodných priaznivcov, inklinujú skôr k stredovým hodnotám.
Stredová skupina a apatickí respondenti
Uprostred je stredová skupina, ktorej väčšia časť obvykle nesúhlasí s konšpiračnými príbehmi, no napríklad téma pandémie kovidu-19 v nej rezonuje. V tejto skupine prevažuje tendencia zotrvať v NATO a EÚ (61,5 %, resp. 66,1 %), zároveň však rastie podiel tých, ktorí nevedia, resp. na problematiku nemajú vyhranený názor. Približne jedna tretina vníma za vojnu na Ukrajine zodpovedné Rusko, 28,8 % zasa Západ/NATO. Tretina má geopolitickú preferenciu na Západ a takmer polovica preferuje pozíciu uprostred. Spoločnosť vníma ako výrazne rozdelenú 34,1 % respondentov a výrazná časť (61,9 %) nepovažuje za dôležité, aby ich blízki mali rovnaké názory ako oni.
Apatických (11,9 %) predstavuje skupina, ktorá v najväčšej miere vykazuje v jednotlivých položkách indiferentný postoj alebo odpovedá neviem. Týka sa to geopolitických ukazovateľov, geopolitického ukotvenia Slovenska, rovnako aj otázok na zotrvanie/vystúpenie z medzinárodných štruktúr ako NATO či EÚ. Je to skupina, v ktorej vníma spoločnosť ako výrazne rozdelenú iba 13,4 % respondentov. Viac než polovica uvádza, že pre nich nie je dôležité, aký názor majú na politiku ich blízki. Je pravdepodobné, že títo respondenti konšpiračné príbehy nepoznajú, resp. sa celý spoločenský diskurz o konšpiračných príbehoch odohráva mimo okruhu ich záujmov.
Dominik Želinský
samostatný vedecký pracovník
Sociologický ústav SAV, v. v. i., v Bratislave
Výskum bol podporený Agentúrou pre vývoj a výskum SR v rámci projektu Pandemické pravdy: Porovnávacia štúdia konfliktov o konšpiračných teóriách v krajinách vyšehradskej štvorky (č. projektu APVV-21-0394, zodpovedný riešiteľ: Dominik Želinský, výskumný tím: Robert Klobucký, Marianna Mrva, Terézia Šabová, Tímea Szabo, Kamil Charvát).
