Daniel Wagner

Foto wikipédia

Pričinil sa vo veľkej miere ako vedec a priekopník nových vedeckých metód o rozvoj farmácie i prírodných vied, najmä v oblasti farmaceutickej botaniky a chémie v rámci celého Uhorska.

Daniel Wagner sa narodil v Brezne v roku 1800 v učiteľskej rodine. Do gymnázia chodil v Dobšinej a v Rožňave. Živo sa zaujímal o prírodné vedy. Diplom magistra farmácie získal na peštianskej univerzite v roku 1821. Po skončení jednej univerzity sa zapísal na druhú vo Viedni a roku 1825 dosiahol doktorát za chémiu. Nasledovali študijné cesty do zahraničia. Po návrate si prenajal lekáreň U červeného raka v Bratislave. (Dnes je tam Múzeum farmácie.) D. Wagner tu pôsobil v rokoch 1828 – 1831, potom sa odsťahoval do Pešti. V Bratislave vyšla jeho prvá významná vedecká práca z oblasti lekárskej a farmaceutickej botaniky.

Na novom pôsobisku v Maďarsku sa začal intenzívne zaoberať botanikou a mineralógiou. Vydal niekoľko prác o chemických analýzach niektorých minerálnych žriedel v Uhorsku. V roku 1834 si zriadil lekáreň a laboratórium, ktoré sa stalo prvým veľkovýrobným farmaceutickým podnikom v Uhorsku. Podnik sa transformoval na akciovú spoločnosť. Bola to vlastne továreň, kde sa vyrábala najmä kyselina sírová, síran draselný, salmiak a ďalšie výrobky.

V roku 1847 vymenovali D. Wagnera za zdravotného referenta Ministerstva poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu. V tejto funkcii podal niekoľko návrhov na reformu lekárnického štúdia. Ale už nasledujúci rok z funkcie odišiel a venoval sa praktickej farmácii i vedeckej práci. Viacerí lekárnici odporúčali Wagnera na post profesora farmakológie, ale on odmietol a naďalej pracoval v záujme uhorských lekárnikov, zasadzoval sa za určité sociálne vymoženosti pre nich. V roku 1865 dostal na Krajinskej výstave zlatú medailu za niektoré výrobky zo svojej továrne. Na jeho návrh sa do súdnej praxe zaviedli chemické analýzy. Zomrel v Pešti 10. januára 1890.

V rozvoji farmácie Uhorska mal zásluhy v dvoch smeroch. Ako vysoký štátny úradník revolučnej vlády v roku 1848 presadil rad návrhov a riešení z oblasti lekárnictva. Navrhol reformu lekárnického štúdia. Chcel, aby sa lekárnikom prednášala špeciálna chémia, botanika, mineralógia, aby sa zriadili katedry teoretickej a praktickej farmakológie, analytiky a toxikológie a aby sa študenti už na prednáškach oboznamovali s potrebnými zdravotníckymi zákonmi a nariadeniami. Navrhoval, aby jedna lekáreň pripadala na 10 000 obyvateľov.

Múzeum farmácie – lekáreň U červeného raka, foto Múzeum mesta Bratislavy

Druhým smerom jeho aktivity bola jeho výskumná, vedecká a publikačná činnosť. Jeho vedecké práce možno rozdeliť do viacerých kategórií. Do prvej skupiny môžeme zaradiť jeho dizertáciu,ktorou ako prvý v Uhorsku získal doktorát z chémie. V ďalšom spise z oblasti chémie spracoval draslík a jeho zlúčeniny. V ostatných prácach píše o starých zabudnutých liekoch, výrobe cukru, uhorských liečivých rastlinách, živočíšnych produktoch, ktoré sú potrebné pre rozvoj domáceho priemyslu. Všimol si aj výrobu porcelánu, svietiplynu, kúrenie koksom. Zaoberal sa analýzou minerálnych vôd v Uhorsku (konkrétne išlo o kúpele a premene v Sliači, Budíne a inde).

Daniel Wagner napísal aj veľkú monografiu z oblasti farmaceuticko-lekárskej botaniky a vydal ju vo Viedni (1838 – 1839). Analyzoval celú rastlinnú ríšu zastúpenú v rakúskom liekopise z roku 1820, ktorý platil aj v Uhorsku. Jeho analýza sa týkala charakteristiky rastlín z botanického, farmakologického, medicínskeho a z chemického hľadiska. Je to Wagnerovo najdôležitejšie dielo. Ešte pred vydaním tejto monografie vydal menší spis pre lekárov, lekárnikov a obchodníkov o liečivých rastlinách.

Svoj talent zasvätil Daniel Wagner rozvoju moderného lekárnictva v Uhorsku, ku ktorému prispel hojnou mierou organizačne i vedeckými prácami.

JD

Komentáre