Základy rekonštrukčnej ilustrácie v odbore paleontológia a paleoantropológia položili v bývalom Československu Zdeněk Burian a Josef Augusta. V hlavnej téme tohtoročného februárového Quarku sme priblížili životné osudy majstra Buriana od detstva až po medzinárodné uznanie. V marcovom vydaní predstavujeme vyvrcholenie jeho umelecky výnimočnej celoživotnej tvorby, ktorá v nás zanechala nezmazateľnú stopu pradávnej histórie života v našom kúte vesmíru.
Burian sa stal špičkovým paleoumelcom známym po celom svete. Jeho maľby boli ozdobou dokonca aj prestížneho časopisu National Geographic (1976). Profesionálne sa prispôsobuje novým poznatkom a neortodoxným interpretáciám paleontologickej moderny. Strata dlhoročného spolupracovníka a priateľa, prepracovanosť a únava, ale aj postupujúci vek ho zneisťujú pocitmi, či ešte patrí do novej doby. V tom čase zúri komunistická normalizácia. Tá mu zrušila jeho projekt Človek a príroda, na ktorom intenzívne pracoval. Niektoré z týchto obrazov sa objavia neskôr v knihách jeho nových odborných poradcov: vo vynikajúcej vysokoškolskej učebnici Paleontologie obratlovců (vydavateľstvo Academia, 1984) prvého poradcu prof. Zdeňka V. Špinara (1916 – 1995) a v populárnom diele Svět vymřelých zvířat (vydavateľstvo Artia‚ 1983) jeho posledného poradcu dr. Bořivoja Zárubu (nar. 1939).
Bremeno umenia určeného vede a mladým ľuďom
Začiatkom 70. rokov sa Z. Burian rozhodol odpredať väčšinu dovtedy vytvorených paleoobrazov Moravskému zemskému múzeu v Brne. Jeho rozhodnutie ponechať originály v domovine nezmenili ani lukratívne ponuky zo zahraničia. Nové obrazy sa pod vedením profesora Špinara odlišujú od Augustovho konceptu najmä prirodzenejšou (v prírode bežnejšou) kompozíciou a kontrastnou farebnosťou. Burian si ctil odborný detail a vedel, aký dôležitý je tento prvok pre vedu. Svoje umenie oživiť zdanlivo mŕtvy pravek dokázal vyšperkovať aj vo vedeckom zovretí. Jeho umenie, často kritizované ako nedostatok tvorivosti, urobilo z Buriana svetového majstra zobrazovania praveku.
Nemal potrebu začleniť sa do nijakých teoretických výtvarných schém a tvoriť podľa predstáv kritikov. Bol originálny a tvoril nový žáner. Uvedomil si vplyv svojich obrazov na mládež. Vedel, že jeho umenie má vzdelávať, podnecovať a inšpirovať. Cítil, že sa narodil a podstúpil ťažké životné skúšky, aby zviditeľnil prehistorický život pre všetkých. Jeho umenie patrilo ľuďom, nie teoretikom. Ostal verný svojmu tvorivému inštinktu. Inšpiroval a povzbudil mladú generáciu, aby kráčala v jeho stopách a poznávala úžasný svet praveku. Svoju misiu naplnil.
Bez nároku na odpočinok…
Po smrti profesora Augustu sa Burianovo kmeňové vydavateľstvo Artia vracia na knižný trh praveku až v roku 1972, a to s publikáciou Life Before Man. Išlo o dielo, ktoré obsahovalo viac ako 300 Burianových ilustrácií z obdobia spolupráce s Josefom Augustom a 25 jeho nových diel, ktoré vytvoril so Zdeňkom V. Špinarom, žiakom J. Augustu, a s biológom Vratislavom Mazákom (1937 – 1987).
Záujem ľudí o Burianovu rekonštrukciu vyhynutých predkov človeka kulminuje knihami V. Mazáka: Jak vznikl člověk: Sága rodu Homo (vydavateľstvo Práce, 1977), Josefa Wolfa: Menschen der Urzeit (Pradejiny človeka; vydavateľstvo Verlag Werner Dausien, 1977), Josefa Kleibla: Cesta za Adamom (vydavateľstvo Albatros, 1969) a Menschen der Urzeit (Pradejiny človeka, vydavateľstvo Kosmos Franckh’sche Verlagsbuchhandlung, 1975; českú verziu pod názvom Dějiny psané kamenem vydalo vydavateľstvo Artia v roku 1976).
Martin Kundrát
Centrum integratívnej paleobiológie
Technologický a inovačný park UPJŠ v Košiciach
