Devónske dobytie súše

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. Vo štvrtom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do devónu, počas ktorého sa zazelenala pevnina a na suchú zem vystúpili prvé stavovce.

Po kambrickej explózii a ordovickej radiácii došlo na konci ordoviku k veľkému hromadnému vymieraniu. V silúre sa ekosystémy spamätali a navyše pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé cievnaté rastliny nasledované živočíchmi z radov bezstavovcov. V devóne kolonizácia súše pokračovala.

V znamení kaledónskeho vrásnenia

Superkontinent Gondwana v devóne rotoval v smere hodinových ručičiek okolo osi k Austrálii, pričom premiestnil svoj západný okraj bližšie k rovníku a k Laurentii. Zrážkou Baltiky a Laurentie v strednom devóne pred asi 400 miliónmi rokov vznikla Euramerika a zároveň úplne zanikol oceán Japetus. Spojenie spôsobilo výzdvih kaledónskych horských pásem v súčasnej Škandinávii, severnej Británii a Grónsku a na začiatku severnej Apalačskej reťaze na východe Severnej Ameriky. Euramerika je známa aj ako kontinent starého červeného pieskovca, ktorého hrubé vrstvy vznikli zo sedimentov zvetraných z kaledónskych pohorí a uložených v panvách medzi nimi. Podnebie bolo pomerne teplé a suché a celkový teplotný gradient medzi rovníkom a pólmi bol nižší ako teraz. V skorom devóne boli teploty oceánu okolo 26 °C, čo je porovnateľné so súčasnosťou. Neskôr sa pravdepodobne zvýšili na asi 30 °C. Polárne oblasti boli chladné, ale bez ľadovej pokrývky. V neskorom devóne však došlo k celosvetovému ochladeniu, čo zrejme súviselo s poklesom úrovne oxidu uhličitého spôsobeného rozvojom suchozemských rastlín.

Zlatý vek tŕnitých trilobitov

Devónska perióda trvala dlhých 60 miliónov rokov a morské ekosystémy za ten čas umožnili rozvoj mnohých skupín organizmov. Z prisadnutých foriem sa rozvíjali hubky, veľké rozšírenie zaznamenali tabulátne aj rugózne koraly a darilo sa aj spiriferidným ramenonožcom. V neskorom devóne asi pred 380 miliónmi rokov sa objavila nová skupina hlavonožcov, goniatity. Išlo o prvé amonoidy, ktoré neskôr v období druhohôr (mezozoika) zažili najväčší rozvoj. Z obdobia devónu poznáme aj najstaršie desaťnožce, ktoré mali podobu rakov s dlhým zadočkom. Z trilobitov, ktoré sa objavili už v kambriu, sa v devóne vyvinuli úplne nové formy. Viaceré z nich na svojich pancieroch niesli fantastické tŕne, ktoré zamotali hlavu mnohým odborníkom. Zatiaľ čo tŕne slúžiace na obranu bývajú rovné a končisté, veľa devónskych trilobitov ich malo príliš zahnuté alebo tupé. Jedna z hypotéz interpretuje ich úžasnú rozmanitosť ako odraz pohlavného výberu. Pôsobivé tŕne trilobitom neslúžili na obranu pred predátormi, ale zrejme ich používali pri rituálnych súbojoch o samičky alebo sa nimi samičkám priamo dvorili. Trilobity mali vynikajúci zrak a zložené oči ich devónskych zástupcov hypotézu o tŕňoch ako ozdobách podporujú.

Ryby všade naokolo

V devóne došlo k radiácii viacerých skupín rybovitých stavovcov, preto sa toto obdobie často označuje ako vek rýb. Tento pohľad je však silne antropocentrický. Ryby patria medzi stavovce a my, ľudia, ktorí sme sami stavovcami, zvykneme vnímať históriu života ako akúsi konvergenciu smerujúcu k človeku. Máme preto dôvody vyzdvihnúť evolúciu rýb a kolonizáciu súše nad všetky ostatné udalosti devónskeho obdobia. V každom prípade sa pred približne 400 miliónmi rokov výrazne rozrôznili nielen sladkovodné ryby na čele s dvojdyšníkmi a lalokoplutvovcami, z ktorých sa vyvinuli suchozemské stavovce, ale aj morské skupiny. Objavili sa prvé pravé žraloky a takisto panciernatce. Tie druhé menované mali prednú časť tela krytú pancierom z kostených platní a zrejme boli živorodé. Výnimočné zachovanie fosílie panciernatca rodu Materpiscis (rybia matka) dokonca poskytuje doklad o vnútornom oplodnení. V tele tejto praryby sa našlo zachované embryo spojené s matkou pupočníkom.

Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto a ilustrácie autor