
Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. Vo štvrtom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do devónu, počas ktorého sa zazelenala pevnina a na suchú zem vystúpili prvé stavovce.
Po kambrickej explózii a ordovickej radiácii došlo na konci ordoviku k veľkému hromadnému vymieraniu. V silúre sa ekosystémy spamätali a navyše pobrežné oblasti začali kolonizovať prvé cievnaté rastliny nasledované živočíchmi z radov bezstavovcov. V devóne kolonizácia súše pokračovala.
V znamení kaledónskeho vrásnenia

Superkontinent Gondwana v devóne rotoval v smere hodinových ručičiek okolo osi k Austrálii, pričom premiestnil svoj západný okraj bližšie k rovníku a k Laurentii. Zrážkou Baltiky a Laurentie v strednom devóne pred asi 400 miliónmi rokov vznikla Euramerika a zároveň úplne zanikol oceán Japetus. Spojenie spôsobilo výzdvih kaledónskych horských pásem v súčasnej Škandinávii, severnej Británii a Grónsku a na začiatku severnej Apalačskej reťaze na východe Severnej Ameriky. Euramerika je známa aj ako kontinent starého červeného pieskovca, ktorého hrubé vrstvy vznikli zo sedimentov zvetraných z kaledónskych pohorí a uložených v panvách medzi nimi. Podnebie bolo pomerne teplé a suché a celkový teplotný gradient medzi rovníkom a pólmi bol nižší ako teraz. V skorom devóne boli teploty oceánu okolo 26 °C, čo je porovnateľné so súčasnosťou. Neskôr sa pravdepodobne zvýšili na asi 30 °C. Polárne oblasti boli chladné, ale bez ľadovej pokrývky. V neskorom devóne však došlo k celosvetovému ochladeniu, čo zrejme súviselo s poklesom úrovne oxidu uhličitého spôsobeného rozvojom suchozemských rastlín.
Zlatý vek tŕnitých trilobitov
Devónska perióda trvala dlhých 60 miliónov rokov a morské ekosystémy za ten čas umožnili rozvoj mnohých skupín organizmov. Z prisadnutých foriem sa rozvíjali hubky, veľké rozšírenie zaznamenali tabulátne aj rugózne koraly a darilo sa aj spiriferidným ramenonožcom. V neskorom devóne asi pred 380 miliónmi rokov sa objavila nová skupina hlavonožcov, goniatity. Išlo o prvé amonoidy, ktoré neskôr v období druhohôr (mezozoika) zažili najväčší rozvoj. Z obdobia devónu poznáme aj najstaršie desaťnožce, ktoré mali podobu rakov s dlhým zadočkom. Z trilobitov, ktoré sa objavili už v kambriu, sa v devóne vyvinuli úplne nové formy. Viaceré z nich na svojich pancieroch niesli fantastické tŕne, ktoré zamotali hlavu mnohým odborníkom. Zatiaľ čo tŕne slúžiace na obranu bývajú rovné a končisté, veľa devónskych trilobitov ich malo príliš zahnuté alebo tupé. Jedna z hypotéz interpretuje ich úžasnú rozmanitosť ako odraz pohlavného výberu. Pôsobivé tŕne trilobitom neslúžili na obranu pred predátormi, ale zrejme ich používali pri rituálnych súbojoch o samičky alebo sa nimi samičkám priamo dvorili. Trilobity mali vynikajúci zrak a zložené oči ich devónskych zástupcov hypotézu o tŕňoch ako ozdobách podporujú.

Ryby všade naokolo
V devóne došlo k radiácii viacerých skupín rybovitých stavovcov, preto sa toto obdobie často označuje ako vek rýb. Tento pohľad je však silne antropocentrický. Ryby patria medzi stavovce a my, ľudia, ktorí sme sami stavovcami, zvykneme vnímať históriu života ako akúsi konvergenciu smerujúcu k človeku. Máme preto dôvody vyzdvihnúť evolúciu rýb a kolonizáciu súše nad všetky ostatné udalosti devónskeho obdobia. V každom prípade sa pred približne 400 miliónmi rokov výrazne rozrôznili nielen sladkovodné ryby na čele s dvojdyšníkmi a lalokoplutvovcami, z ktorých sa vyvinuli suchozemské stavovce, ale aj morské skupiny. Objavili sa prvé pravé žraloky a takisto panciernatce. Tie druhé menované mali prednú časť tela krytú pancierom z kostených platní a zrejme boli živorodé. Výnimočné zachovanie fosílie panciernatca rodu Materpiscis (rybia matka) dokonca poskytuje doklad o vnútornom oplodnení. V tele tejto praryby sa našlo zachované embryo spojené s matkou pupočníkom.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto a ilustrácie autor