Bod pre astrobiológov

Sedimenty marťanského krátera Gale obsahujú viac organického uhlíka ako povrch púští na Zemi, kde síce niet veľa života, ale predsa tam je. Vo výskume povrchu Marsu v poslednom čase pútajú pozornosť najmä najnovšie americké robotické výskumné vozidlo rover Perseverance (Vytrvalosť) s vrtuľníkom Ingenuity (Dôvtip, Vynaliezavosť)… pokračuj

Hľadanie života

Takmer polovica hviezd veľkosti Slnka sú dvojhviezdy. Podľa výskumu Kodanskej univerzity sa ich planetárne systémy môžu veľmi líšiť od systémov okolo jednoduchých hviezd. Vedci pomocou teleskopu ALMA v Čile skúmali 1 000 svetelných rokov vzdialenú dvojhviezdu NGC 1333-IRAS2A, obklopenú diskom z plynu a prachu. Zistili,… pokračuj

Stavebnica života

Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj

Zem speje k začiatku

Zemské povrchové prostredia sú vysoko okysličené, a to od atmosféry až po najhlbšie oceány, čo predstavuje charakteristický znak aktívnej fotosyntetickej biosféry. Základný časový rámec atmosféry bohatej na kyslík na Zemi však zostáva neistý, najmä z hľadiska ďalekej budúcnosti. Riešenie tejto otázky má veľké dôsledky nielen… pokračuj

Dlhoveká spinka

Vedkyne Linda Ivanyová a Emily Artrucová z newyorskej Syrakúzskej univerzity našli dôkazy o tom, že starodávny živočích Diplomoceras maximum podobný chobotnici so schránkou v tvare kancelárskej spinky mohol žiť stovky rokov. D. maximum žil približne na konci vrchnej kriedy pred 68 miliónmi rokov, čo z… pokračuj

Superobývateľné planéty

Zem nemusí byť nevyhnutne najlepšou planétou na život vo vesmíre. Geobiológ Dirk Schulze-Makuch z Washingtonskej štátnej univerzity spolu s kolegami totiž identifikoval 24 superobývateľných planét mimo našej slnečnej sústavy, pričom sa všetky nachádzajú od Zeme viac ako 100 svetelných rokov. V porovnaní so Zemou sú… pokračuj

Kolapsov bolo viac

Vymieranie na konci permu pred asi 252 miliónmi rokov bolo medzi udalosťami tohto druhu najmasovejšie, veď podľa odhadov zmizlo 95 % druhov morských a 80 % suchozemských živočíchov. Štúdia vedcov pod vedením profesora geológie Roberta Gastalda z Colby College v americkom štáte Maine ukazuje, že… pokračuj

Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Varenie chémie života

Vďaka novým laboratórnym simuláciám medzihviezdnych oblakov a analýzam meteoritov sa našli biologicky dôležité organické zlúčeniny. Kozmologický princíp, jeden z pilierov moderného pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, hlása, že vesmír v najväčšom meradle je homogénny a izotropný. Odhliadnuc od špecifických lokálnych štruktúr skladá sa z… pokračuj

Hľa, človek!

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V dvanástej časti Kroniky života zavŕšime našu cestu časom v kvartéri, období striedania ľadových dôb a nástupu človeka. Obdobie kvartéru sa niekedy označuje ako štvrtohory a nasleduje po prvohorách (paleozoikum), druhohorách (mezozoikum)… pokračuj