Cesta za fosforom

Chemický prvok fosfor je súčasťou našej DNA aj bunkových membrán. Je teda významnou zložkou života, ako ho poznáme. Akým spôsobom sa dostal na ranú Zem, je tak trochu záhada. Astronómom sa však teraz vďaka výkonu rádioteleskopu ALMA a údajom z kometárnej sondy Európskej kozmickej agentúry… pokračuj

Varenie chémie života

Vďaka novým laboratórnym simuláciám medzihviezdnych oblakov a analýzam meteoritov sa našli biologicky dôležité organické zlúčeniny. Kozmologický princíp, jeden z pilierov moderného pohľadu na vznik a vývoj vesmíru, hlása, že vesmír v najväčšom meradle je homogénny a izotropný. Odhliadnuc od špecifických lokálnych štruktúr skladá sa z… pokračuj

Bližšie k prapočiatku

Protobunka sa považuje za najzákladnejšiu formu bunky, ktorá pozostáva iba z dvojvrstvovej membrány okolo vodného roztoku – bunky s definovaným ohraničením a vnútorným priestorom. Podľa vedcov sú protobunky kľúčový odrazový mostík pre rozvoj bunkového života. A práve tím vedcov z Centra pre vznik a vývoj… pokračuj

Svet včerajška

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V jedenástom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do neogénu, obdobia, ktoré ešte trvá. Charakterizujú ho nástup ochladenia, ústup lesov a rozširovanie trávnatých ekosystémov. Kenozoická éra sa začala po veľkom… pokračuj

Vzostup a pád dynastie

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V deviatom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do kriedy, vrcholného obdobia mezozoickej éry. Počas nej si plazy vo všetkých habitatoch upevnili vládu, rozvíjali sa kvitnúce rastliny a nastala veľká… pokračuj

Krásny nový svet

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V siedmom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do triasu, počas ktorého sa planéta dostala pod nadvládu plazov. Éra prvohôr, ktorá sa začala kambriom pred 541 miliónmi rokov, sa skončila… pokračuj

Prijmeme existenciu mimozemského života?

Psychológovia analyzovali reakciu médií a verejnosti na možný výskyt života inde vo vesmíre. Bola prevažne kladná. A ký by ste mali pocit po objave života – aktuálneho či fosílnych stôp – na niektorom mimozemskom telese, najmä v Slnečnej sústave? Alebo keby k nám cudzí život… pokračuj

Nezničiteľné

Drobné, vo vode žijúce živočíchy, známe ako tardigrady, dokážu prežiť celé roky extrémne teploty, radiáciu, vysušenie, dokonca aj priestorové vákuum. Vedcov už dlho miatlo, ako sa tieto mikroskopické živočíchy vyvinuli a prečo sú nezničiteľné. Genómová štúdia výskumníkov z Keio univerzity objasňuje, ako dokážu zniesť rýchle… pokračuj

Z mimozemšťanov prach

Bizarné blikanie hviezdy v súhvezdí Labute (Cygnus) v posledných rokoch miatlo astronómov tak veľmi, až sa niektorí zamýšľali, či za tým nie je pokročilá mimozemská civilizácia. Teraz už však výskumníci vedia, že to nie sú mimozemšťania, ale prach, čo spôsobuje nestále a extrémne poklesy v… pokračuj

Je na Titane život?

Vedci z americkej Cornellovej univerzity oznámili, že vinylkyanid (C2H3CN), zlúčenina, pri ktorej sa predpokladá, že vytvára štruktúry podobné membráne, sa tvorí vo vrchnej atmosfére Titanu, mesiaca Saturnu. Podľa vedcov je v kubickom centimetri tekutých metánových morí mesiaca dostatok vinylkyanidu na vytvorenie približne 10 miliónov guľôčok… pokračuj