Lyžovanie je kĺzanie sa z kopca vďaka treniu, ktorého výsledkom je menej trenia. Vďaka jednoduchému využitiu gravitácie, snehu a dosiek pripnutých k nohám môžu byť zimy zábavné a súťaživé pre milióny ľudí.
Pohyb na lyžiach bol pre ľudí žijúcich v severných oblastiach po tisícročia životnou nevyhnutnosťou. Neskôr sa z neho vyvinulo zábavné a aj nebezpečné spúšťanie sa z kopcov a v súčasnosti patrí medzi najpopulárnejšie športy aj formy rekreácie.
Čo ide hore, musí ísť dole
Lyžovanie je pohyb a pohyb je spôsobený silou, ako konštatuje kanadská lyžiarska asociácia vo svojej publikácii o fyzike lyžovania. Nehybný objekt sa nepohybuje, ak naň tlakom alebo ťahom nepôsobí sila, ktorá ho uvedie do pohybu. Ak sa však už raz objekt začne pohybovať, pokračuje rovnakou rýchlosťou a v rovnakom smere, pokiaľ ho iná sila neprinúti zrýchliť, zmeniť smer, spomaliť alebo aj celkom zastaviť. Na jazdu z kopca teda v zásade stačí jediná sila: gravitácia.
Pri lyžovaní nás gravitačná sila ťahá z kopca vďaka nízkemu treniu medzi snehom a lyžami. Toto trenie je najprv dostatočné na to, aby sa pod vplyvom kinetickej energie menilo na teplo, ktoré zmäkčuje sneh a vytvára tenučkú vrstvu vody, po ktorej sa už kĺže naozaj ľahko. To, akou rýchlosťou a intenzitou sa bude sneh pod lyžiarom topiť, závisí od rôznych faktorov. Od tlaku, aký vyvíjame na lyže, od teploty ovzdušia alebo od druhu snehu. Niektorý sneh sa roztopí aj pri malom zaťažení, napríklad prašan. Ďalšiu zápletku pridáva skutočnosť, že keď sa sneh roztopí a znovu zamrzne, nestane sa z neho opäť sneh, ale ľad. Ten je tiež klzký a ľahko sa mení späť na vodu, čo všetko ďalej komplikuje. Na poradí, v akom idú lyžiari po sebe pri pretekoch, aj preto naozaj záleží. Nie je dobré byť úplne prvým, ale ani medzi poslednými.
Gravitácia nestačí
Keby si lyžiari vystačili s pôsobením gravitácie, lyžovanie by patrilo medzi nebezpečné adrenalínové športy. Takýto šport pritom naozaj existuje: rýchlostné lyžovanie spočíva v zjazde z presne jeden kilometer dlhého svahu v priamom smere čo najvyššou rýchlosťou. Prvé také preteky sa uskutočnili už v roku 1898 a prvým oficiálnym rekordom bola rýchlosť 143 km/h dosiahnutá Rakúšanom Leom Gasperlom v roku 1932. V súčasnosti rýchlostní lyžiari bežne prekračujú rýchlosť 200 kilometrov za hodinu a momentálny svetový rekord je rýchlosť 255,5 km/h, ktorú v marci tohto roku dosiahol Francúz Simon Billy.
Drvivá väčšina lyžiarov však dáva prednosť komplikovanejšiemu spôsobu jazdenia (v súčasnosti na celom svete existuje iba asi tridsať svahov špecializovaných na rýchlostné lyžovanie). Koniec-koncov, lyžovanie vznikalo ako rýdzo praktický spôsob pohybu v zasneženom teréne. V severských krajinách, kde lovci putovali na dlhé trasy za zverinou (najstaršie nálezy zvyškov lyží pochádzajú z oblasti Karélie spred 8 000 rokov) a v horách na európskom kontinente, kde sa lyžovanie neskôr rozšírilo, aby umožňovalo rýchly spôsob cesty z kopca do údolia (tzv. alpské lyžovanie), neexistovali upravované svahy ani povrchy. Nešlo o prekonávanie rýchlostných rekordov a prvoradým záujmom pri jazde bolo, aby sa jazdec nedokaličil.
R
