Astrofyzik, spisovateľ, popularizátor vedy a kritického myslenia Carl Sagan navždy zmenil naše chápanie vesmíru. Vo svojej vizionárskej knihe Draci z raja jedinečným spôsobom prepája antropológiu, evolučnú biológiu a psychológiu. V roku 1978 za ňu získal Pulitzerovu cenu.
Na začiatku som ľuďom, ako zverom nevedomým, dal rozum, obdaril som ich mysľou… A spočiatku, pozerajúc nevideli a počúvajúc nečuli, ako prízraky blúdili v snoch, zamotanom príbehu ich zmätených dní.
Prometeus tu hovorí v návale spravodlivého rozhorčenia. Zato, že priniesol civilizáciu zmätenému a poverčivému ľudstvu, ho Zeus prikoval reťazami ku skale a zariadil, aby mu orol každý deň odšklbával zobákom z pečene. V pasáži, ktorá nasleduje po už uvedenej citácii, Prometeus opisuje okrem ohňa hlavné dary, ktoré poskytol ľudstvu. Sú to v tomto poradí: astronómia, matematika, písmo, zdomácnenie zvierat, vynález dvojkolesových vozov, lodí s plachtami a medicíny; ako aj objav veštenia, proroctiev a predtúch prostredníctvom snov a iných metód. Posledný spomenutý dar znie modernému uchu čudne. Spolu s výkladom v knihe Genezis o vyhnaní z raja sa Prikovaný Prometeus javí ako jedno z hlavných diel v západnej literatúre, ktoré predkladá živú alegóriu evolúcie človeka, hoci v tomto prípade sa oveľa viac sústreďuje na vykonávateľa evolúcie než na subjekty evolúcie. Prometeus je grécke slovo s významom prezieravosť či opatrnosť, pričom o tejto vlastnosti sa tvrdí, že sídli v čelových lalokoch neokortexu, a prezieravosť a obava sú oboje prítomné v portréte Aischylovej postavy.
Ako súvisia sny s evolúciou človeka? Aischylos zrejme hovorí, že naši predľudskí predkovia žili svoje bdelé životy v stave podobnom našim snom; a že jeden z hlavných prínosov rozvoja ľudskej inteligencie je naša schopnosť porozumieť skutočnej podstate a významu snov.
Ľudské bytosti sa podľa všetkého vyznačujú tromi hlavnými stavmi mysle: bdelosťou, spánkom a snívaním. Elektroencefalograf, ktorý zachytáva mozgové vlny, zaznamenáva počas týchto troch stavov celkom odlišné vzorce elektrickej aktivity v mozgu. Mozgové vlny sú veľmi malé prúdy a napätia produkované elektrickými obvodmi mozgu. Typické intenzity takých mozgových vlnových signálov sa merajú v mikrovoltoch. Typické frekvencie sú medzi 1 a 20 hertzami (čiže cyklami za sekundu) – čo je menej než známa frekvencia 60 cyklov za sekundu striedavého prúdu elektrických zásuviek v Severnej Amerike.
Načo je ale dobrý spánok? Niet pochýb o tom, že ak zostaneme hore pridlho, telo generuje neurochemikálie, ktoré nás doslova donútia ísť spať. Zvieratá, ktorým sa umelo bráni v spánku, generujú takéto molekuly v mozgovomiechovej tekutine a mozgovomiechová tekutina týchto zvierat vyvoláva spánok, aj keď sa vstrekne iným zvieratám, ktoré predtým boli v dokonale bdelom stave. Pre spánok teda musí existovať veľmi silný dôvod.
Zvyčajnou odpoveďou fyziológie i ľudovej medicíny je, že spánok má obnovovací účinok; telu dáva príležitosť vykonať mentálnu a fyzickú údržbu mimo zaťaženia potrebami každodenného života. Zdá sa však, že reálne dôkazy svedčiace v prospech tohto názoru, okrem jeho logiky v rámci zdravého rozumu, sú skôr zriedkavé. Navyše existujú niektoré znepokojujúce aspekty tohto tvrdenia. Napríklad spiaci živočích je mimoriadne zraniteľný. Pripusťme, že väčšina živočíchov spí v hniezdach, jaskyniach, dierach v stromoch alebo na iných zahĺbených či dobre zakamuflovaných miestach. Ich bezmocnosť počas spánku však aj tak zostáva vysoká. Naša nočná zraniteľnosť je očividná: starí Gréci uctievali Morfea a Thanata, bohov spánku a smrti, ako bratov.
Keby neexistovala určitá mimoriadne silná biologická nevyhnutnosť spánku, prirodzeným výberom by sa vyvinuli živočíchy, ktoré nespia. Zatiaľ čo niektoré živočíchy – leňochy z rodu Choloepus, pásavec, vačica a netopier – prinajmenšom v stave sezónnej strnulosti spia devätnásť až dvadsať hodín denne, iné – piskor obyčajný a sviňucha Dallova – zasa spia veľmi málo. Aj niektorí ľudia potrebujú len jednu až tri hodiny nočného spánku. Prijímajú druhé a tretie zamestnanie, v noci sa túlajú, zatiaľ čo sa ich partneri vyčerpaní ponorili do spánku. No inak sa javí, že žijú plnohodnotné, vnímavé a konštruktívne životy. Príbehy rodín naznačujú, že tieto vlohy sú dedičné. V jednom prípade boli týmto trápením (hoci niekto by mohol povedať, že požehnaním) zasiahnutí muž i jeho malá dcérka. V manželke to však vyvolávalo nepríjemné pocity a napokon sa s ním pre túto neobvyklú partnerskú nezlučiteľnosť rozviedla. Dcérka zostala v jeho starostlivosti. Takéto príklady ukazujú, že hypotéza obnovujúcej funkcie spánku zjavne nepredstavuje celý príbeh.
Kniha vyšla vo vydavateľstve mamaš v roku 2025 v preklade Zdeňka Urbana.
Súťažná otázka
Ak nám do 31. mája 2026 pošlete správnu odpoveď na otázku:
Ktorým televíznym seriálom známym aj československým divákom sa preslávil Carl Sagan?
zaradíme vás do žrebovania o knihu Carla Sagana: Draci z raja z vydavateľstva mamaš.
Svoje odpovede posielajte na adresu redakcie: odpovednik@quark.sk alebo Quark, Lamačská cesta 8A, 811 04 Bratislava.
Viac takýchto článkov a exkluzívneho obsahu môžete získať vďaka predplatnému.
Máte predplatné?
Prihlásiť sa