Dosiaľ sa predpokladalo, že iba nervové bunky komunikujú elektrickými impulzmi. Vedci z Massachusettskej univerzity v Amherste však zistili, že to robia aj kožné bunky: signály kožných buniek sa v porovnaní s nervovými impulzmi pohybujú pomaly, ale možno ich zachytiť až na vzdialenosť 500 mikrometrov, čo je približne vzdialenosť 40 buniek. Elektrické vlny môžu pomôcť susedným bunkám pripraviť sa na zacelenie rán.
Bioinžinieri Sun-Min Yuová a Steve Granick vypestovali epitelové bunky, aké vytvárajú kožu a vystielajú orgány a telesné dutiny, na čipoch s elektródami. Po odpálení niektorých buniek laserom merali zmeny v elektrickej aktivite. Zistili, že impulzy kožných buniek sú poháňané tokom vápnikových iónov a majú podobné napätie ako nervové bunky. V porovnaní s nimi sa však pohybujú plazivou rýchlosťou. Impulzy nervových buniek trvajú len milisekundy, epitelovým bunkám však trvá jednu až dve sekundy, kým odošlú svoje elektrické správy. Poranené bunky vysielali impulzy viac ako päť hodín, čím zrejme upozornili susedné bunky, aby vytlačili tie poškodené a začali sa replikovať, aby opravili ranu. Pomalá signalizácia dáva zmysel: kým nervové bunky reagujú v zlomkoch sekundy, epitelové bunky hoja rany niekoľko dní až týždňov.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP
