Pamätáte si seriál Bol raz jeden život? Postavičkami boli bunky, tkanivá a orgány a pomocou príbehov nás hravo učili, ako funguje ľudské telo. Lenke Belicovej svet buniek očaril natoľko, že sa jeho skúmaniu venuje profesionálne ako bunková biologička. Bunky pečene po desiatich rokoch vystriedala za… pokračuj
Dosiaľ sa predpokladalo, že iba nervové bunky komunikujú elektrickými impulzmi. Vedci z Massachusettskej univerzity v Amherste však zistili, že to robia aj kožné bunky: signály kožných buniek sa v porovnaní s nervovými impulzmi pohybujú pomaly, ale možno ich zachytiť až na vzdialenosť 500 mikrometrov, čo… pokračuj
Štúdium rakovinových buniek pomáha lepšie pochopiť procesy, ktoré vedú k vzniku a rozvoju rakoviny, a tým prispieva aj k vývoju nových druhov terapie. O tejto téme sme sa rozprávali s molekulárnou genetičkou Katarínou Juríkovou z Katedry genetiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Akému výskumu… pokračuj
Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj
Vedci dokážu pomocou siete čerpadiel, senzorov a umelých tekutín dopraviť kyslík, živiny a lieky do tela mŕtvych ošípaných a zachovať tak bunky, ktoré by inak po zastavení činnosti srdca zanikli. Mohli by tak udržiavať zdravé orgány, kým sa nebudú dať použiť na transplantáciu. Prístroj BrainEx… pokračuj
Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj
Vedci z Centra pre výskum dynamiky biosystémov ústavu RIKEN v Japonsku pod vedením Saa Kana Yoo objavili dosiaľ neznámy typ bunkovej smrti. Ten podľa nich hrá úlohu v metabolizme čriev. Podobne ako koža, aj bunky, ktoré tvoria črevá, neustále odumierajú a sú nahrádzané novými. Tento… pokračuj
V roku 2020 sa vedcom podarilo zostrojiť prvé živé miniatúrne roboty. Odvtedy vývoj pokročil: xenoboty sú nielen technicky vzaté živé, ale dokážu sa aj samy rozmnožovať, spolupracovať a hojiť sa. Výskumníci z Vermontskej a Tuftsovej univerzity v USA vytvorili v roku 2020 miniatúrne biologické stroje… pokračuj
Baktérie a vírusy odjakživa ovplyvňovali náš život. V posledných desaťročiach sa vďaka vylepšujúcim sa prístrojom, technológii skúmania, ale aj z dôvodu množiacich sa epidémií dostávajú do centra pozornosti a vieme o nich čoraz viac. O tom, čo skúma mikrobiálna genetika, sme sa zhovárali s mikrobiológom… pokračuj
Bunkové inžinierstvo je oblasť výskumu, ktorá nás môže doviesť k novej ére v medicíne, ale napríklad aj v oblasti výpočtovej techniky. Podľa vedcov je možné predstaviť si, ako raz budú vnútri našich tiel syntetické bunky monitorovať náš zdravotný stav a v prípade potreby začnú liečbu.… pokračuj
