Narodil sa v Trnave 16. marca 1717. Študoval na jezuitskom gymnáziu, potom na univerzite v Trnave a vstúpil do jezuitskej rehole. Pôsobil ako profesor na jezuitských gymnáziách v Skalici, Gyôri a Košiciach. V roku 1752 začal prednášať matematiku na Trnavskej univerzite. O štyri roky neskôr ho vymenovali za direktora astronomického a meteorologického observatória v Trnave. Túto funkciu vykonával aj po preložení Trnavskej univerzity do Budapešti. Cisárovná Mária Terézia vymenovala pátra F. Weissa za profesora, v roku 1770 ho zvolili za dekana a o päť rokov neskôr sa stal rektorom univerzity.
Jeho priateľ A. J. Szerdahelyi o ňom zaznamenal, že sa telom a dušou oddával štúdiu matematiky a že bol veľmi mlčanlivý. V dielku, ktoré bolo vlastne Weissovým nekrológom, ho tento autor označuje za jedného z najväčších astronómov a jasnú hviezdu. Uvádza sa tam tiež, že trnavské observatórium navštevovali vynikajúci astronómovia – M. Hell z Viedne, G. D. Cassini a iní – a že F. Weiss udržiaval kontakty aj s významnými osobnosťami, pôsobiacimi v ďalších európskych mestách (vo Florencii, v Ríme, Messine, Paríži, Berlíne, Mannheime, Štokholme, Prahe). Týmito vedeckými stykmi sa po Európe šírilo dobré meno Trnavskej univerzity.
F. Weiss sa astronómii intenzívne venoval vyše štrnásť rokov. Nešlo len o pozorovania oblohy, ale aj o množstvo zložitých výpočtov a pravidelné publikovanie. Pre dejiny vedy na Slovensku je dôležité, že vtedy vznikol prvý vedecký časopis nielen na území Slovenska, ale v celom Uhorsku. Boli to ročenky Observationes astronomicae in observatorio collegii academici Societatis Jesu Tyrnaviae in Hungaria habitae, ktoré pravidelne informovali o výsledkoch astronomických a meteorologických pozorovaní v rokoch 1756 – 1770. Dovedna vyšli v desiatich zväzkoch a stali sa známe a uznávané v európskych vedeckých kruhoch.
Berlínsky astronóm J. Bernoulli vo svojom vedeckom cestopise zanechal aj opis trnavského univerzitného observatória. Budova bola v areáli univerzity. Na prízemí boli chemické laboratóriá, na prvom poschodí fyzikálny kabinet s bohatou prírodovednou zbierkou, na druhom optické prístroje a glóbus Zeme. Nad pracovňami astronómov bola pozorovateľňa, v ktorej inštalovali dvojstopový kvadrant so štvorstopovým výsečníkom. Boli tam aj dva kvadranty francúzskej výroby a ďalekohľad s mikrometrom. Desaťstupňový ďalekohľad sa nápadne podobal na prístroj, ktorý sa nachádzal vo vatikánskom observatóriu. Napokon tam bol aj jeden väčší a jeden menší kvadrant s 30-palcovým ďalekohľadom a mikrometrom. Observatórium malo ešte veľký anglický ďalekohľad, štyri menšie zrkadlové ďalekohľady newtonovského typu a nechýbali ani astronomické hodiny.
Robili tam bežné pozorovania Slnka, Mesiaca a hviezd. Pozornosť venovali východom a západom satelitov Jupitera, konjunkcii Mesiaca a planét so stálicami. Podobne ako M. Hell vo Viedni, pozoroval F. Weiss 6. júna 1761 prechod Venuše slnečným diskom, 3. marca 1760 zatmenie Slnka a iné. Výsledky niektorých z týchto pozorovaní uverejnil F. Weiss v parížskej Histoire de I’Académie royale des sciences.
František Weiss bol nepochybne jedným z najväčších pedagógov a vedcov Trnavskej univerzity. Zomrel v roku 1785 v Budíne.
JD
