V tretej časti rubriky o geodiverzite Slovenska si priblížime dve geovedne zaujímavé lokality z okolia Nitry.
V rubrike postupne ponúkame informácie o vybraných objektoch neživej prírody v jednotlivých regiónoch Slovenska s prepojením na biodiverzitu, históriu, náučné chodníky a význam pre človeka.
Hradný vrch Hrušov
Tribeč (Veľký Tribeč – Zlatnianske predhorie)
Majestátna ruina gotického hradu Hrušov sa vypína na kremencovom vrchu Skalka (489 m n. m.). Vznikol ako strážny hrad po mongolskom vpáde v roku 1241. Jeho hlavnou funkciou bola ochrana obchodnej cesty spájajúcej Požitavie s Ponitrím. V roku 1293 sa spomína ako Horsov. Majitelia hradu sa často menili. Patrili k nim napríklad Matúš Čák Trenčiansky, rodina Levických, Bebekovci, Rákocziovci, bol aj kráľovským majetkom. V protihabsburskom povstaní v roku 1708 ho cisárske vojsko spustošilo. V súčasnosti sa o jeho záchranu stará občianske združenie LEUSTACH. Ideálny prístup na hrad je z parkoviska pri hlavnej ceste medzi Topoľčiankami a Skýcovom. Odtiaľ vedie turistický chodník po červenej a od smerovníka po zelenej turistickej značke.
Kremenec
Bezprostredné podložie hradu tvorí kremenec. Patrí medzi sedimentárne siliciklastické (úlomkovité) horniny. Podstatnú zložku tvoria zrná kremeňa s veľkosťou 0,05 až 2 mm stmelené kremenným tmelom. Býva rôzne sfarbený. Kremenec hradného vrchu je bielosivý až biely s väčšími úlomkami a hniezdami žilného kremeňa, ktoré z horniny vyvetrávajú. Pochádza zo začiatku druhohôr, zo spodného triasu. Vznik kremencov sa spája s činnosťou občasných tokov, ktoré splavovali úlomkovitý materiál z dvíhajúceho sa pohoria. Izolované kremencové bloky v okolí hradu majú často hladké plochy. Sú to tektonické zrkadlá, ktoré vznikli počas tektonických procesov pohybom pozdĺž puklín.
Pre úbočia Tribeča sú typické výrazné asymetrické vyvýšeniny – kvesty. Patria medzi pasívne morfoštruktúry, štruktúrne formy georeliéfu, ktoré kopírujú naklonené geologické štruktúry so sklonom vrstiev do sedem stupňov. Pôsobením exogénnych geologických procesov sa na čelách vrstiev vytvorili strmé svahy, na vrstevných plochách svahy mierne. V mierne humídnej klíme patria kremence medzi horniny veľmi odolné proti zvetrávaniu. Sú však málo odolné proti pôsobeniu mrazu. V chladnom vysokohorskom podnebí, hlavne počas pleistocénu, sa striedavým zamŕzaním a rozmŕzaním vody v puklinách rozpadli na ostrohrannú sutinu a vznikli kamenné moria. Činnosťou mrazu a odnosom materiálu sa na nich vytvorili mrazové zruby. Sú to skalné stupne s výraznou mierne sklonenou plošinou (1 až 12 stupňov), ktorá býva často pokrytá hranáčmi.
Hôrky
Morfologicky výrazné kremencové skalné útvary s nadmorskou výškou 400 až 600 m sú ozdobou pohoria Tribeč. Nazývajú sa hôrky a je ich tu viac ako 50. Tribeč patrí do pásma jadrových pohorí. Tektonicky porušené druhohorné sedimenty, najmä kremence a vápence obalu kryštalického jadra, boli z centrálnej časti pozdĺž zlomov zdvihnutej hrasti odstránené. Zachovali sa iba v okrajových častiach, kde boli vypreparované z mäkších hornín. Kremencové hôrky lemujú pohorie v dvoch radoch, v západnej časti od Oponíc po Klátovu Novú Ves, vo východnej od Žirian po Skýcov. Na západe sú to napríklad Veľká skala, Hrdovická, Háj a Tábor, na východe Plieška, Dúň, Veľký Lysec, Ploská, Člnok, Hôrka, Skalka a ďalšie. Na strmé svahy hôrok obrátených k pohoriu sa viažu skalné formy, miestami s vysokými stenami. Na ich úpätiach sú fosílne kamenné moria a prúdy bez vegetácie. Svahy odvrátené od pohoria sú mierne a plynule prechádzajú do Podunajskej nížiny.
Vegetácia hôrok je pomerne chudobná. Kyslé podložie vyhovuje kyslomilnej dubine a vresu. Mnohé hôrky na konci leta pokrýva prekrásny ružový koberec kvitnúcich vresov. Duby v pomerne riedkom lese rastú v plytkej pôde, majú malý vzrast a vďaka podivne pokrúteným tvarom pôsobia ako v rozprávke.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
