Keby pacient uhryznutý hadom prišiel za egyptským lekárom pred 2 500 rokmi, ten by možno siahol po papyrusovom zvitku s opisom 34 hadov a ich uhryznutí a s radami, ako ich liečiť. Táto príručka sa považuje za jeden z prvých lekárskych textov na svete. Vedci ešte vždy diskutujú o identite hadov, ktoré sú v ňom opísané.
Antropologička Elysha McBridová z Bangorskej univerzity a jej kolegovia vyskúšali prístup, ktorý sa používa na predpovedanie výskytu druhu. Technika nazývaná modelovanie ník skúma prostredie, v ktorom druh žije, a vkladá údaje z iných miest, aby sa zistili ďalšie vhodné domovy. Keďže témou starovekej príručky boli uhryznutia, vedci sa zamerali na desať obzvlášť jedovatých alebo agresívnych druhov. Zadali oblasti a podnebné podmienky, v ktorých žijú v súčasnosti, pridali klimatické údaje spred 6 000 rokov a nechali model predpovedať, ktoré druhy sa mohli vyskytnúť v starovekom Egypte.
Podľa výsledkov určili, že biotop by bol vhodný pre deväť z desiatich skúmaných druhov vrátane mamby čiernej, vretenice útočnej (zodpovednej za najviac smrteľných prípadov uhryznutia v Afrike) a vretenice palestínskej. Prekvapivé zistenie bolo, že ani jeden z týchto druhov v súčasnom Egypte (už) nežije.
Zo stránky Science spracovala BP
