Divy v novom svetle

Satelitné pozorovania odhalili stratené rameno Nílu, po ktorom zrejme lode dopravovali kamenné kvádre a iný materiál k staveniskám pyramíd. Návštevníka staroegyptských pyramíd sprvoti zarazí kontrast týchto viac či menej zachovaných impozantných stavieb s okolitým púštnym prostredím. Týka sa to aj troch najznámejších pyramíd v Gíze,… pokračuj

Nové hlavné mesto

Egyptská vláda sa rozhodla vybudovať v krajine nové administratívne sídlo, ktoré má okrem iného prispieť k podstatnému zníženiu dopravného zaťaženia Káhiry. Egypt je krajina v Afrike s oficiálnym názvom Egyptská arabská republika. Jej počet obyvateľov už presiahol métu sto miliónov. Hlavným mestom je Káhira (anglicky… pokračuj

Prírodné sfingy

Záhadné púštne útvary nazývané jardangy sa môžu nápadne podobať na sediaceho leva – až tak, že podľa vedcov mohli inšpirovať starovekých Egypťanov k vytesaniu Sfingy. Nevie sa, ako presne sa jardangy začínajú formovať, ale objavujú sa v púštnych oblastiach, kde vietor obrusuje obnažené skaly do… pokračuj

Hady v starovekom Egypte

Keby pacient uhryznutý hadom prišiel za egyptským lekárom pred 2 500 rokmi, ten by možno siahol po papyrusovom zvitku s opisom 34 hadov a ich uhryznutí a s radami, ako ich liečiť. Táto príručka sa považuje za jeden z prvých lekárskych textov na svete. Vedci… pokračuj

Dojka medzi faraónmi

Nádoby s pozostatkami staroegyptskej šľachtičnej spred 3 500 rokov obsahujú stopy jedného z najzložitejších mumifikačných balzamov tohto obdobia. Na začiatku 20. storočia sa v egyptskom Údolí kráľov našli pozostatky ženy menom Senetnay, ktorá bola pochovaná medzi faraónmi a váženými šľachticmi. Takýto čestný pohreb bol neobvyklý.… pokračuj

S laboratóriom do hrobky

Analýza staroegyptských malieb dosiaľ prebiehala v múzeách a laboratóriách. Výskumníci z univerzity Sorbonna vo Francúzsku a z Univerzity v Liège v Belgicku tentoraz po prvýkrát použili prenosnú technológiu chemického zobrazovania, ktorá umožňuje skúmať maľby priamo na mieste. Philippe Martinez a jeho kolegovia analyzovali dve maľby v hrobových kaplnkách v tébskej nekropole pri… pokračuj

Chemická exotika múmií

Najnovšie analýzy vzoriek DNA starých Egypťanov odhalili dovoz mumifikačných látok a exotických prísad do Egypta z nečakanej diaľky. Úplné či čiastočné mumifikovanie tiel mŕtvych ľudí (a posvätných zvierat) je popri pyramídach v širšej verejnosti azda najznámejší symbol starovekého Egypta faraónskeho obdobia. Deklarovaným a vážne mysleným… pokračuj

Umelecké dielne Egypta

Umelci starovekého Egypta nie sú takí známi ako Michelangelo, Rafael alebo Caravaggio, podľa vedcov však mali s nimi veľa spoločného. Nepracovali samostatne, ale v tímoch, v ktorých majstri dohliadali na veľké skupiny nováčikov a pomocníkov. Archeologička Varšavskej univerzity Anastasia Stupko-Lubczynska a jej kolegovia skúmali chrám… pokračuj

Čo prezradil tomograf

Nový výskum múmie faraóna z prechodného obdobia medzi staroegyptskou Strednou a Novou ríšou ukázal, ako faraón zomrel. História starovekého Egypta sa delí na doby či ríše, ktoré sú ďalej rozčlenené na čiastkové obdobia a oddelené prechodnými obdobiami. Siaha od politického zjednotenia väčšiny krajiny koncom 4.… pokračuj

Neznáma hus

V komplexe v egyptskom Médume sa nachádza hrobka princa Nefermaata a princeznej Atet. Stenu hrobky zdobí freska stará 4 600 rokov známa ako Médumské husi. Hoci bola freska objavená v roku 1871, odborníci o identite šiestich vtákov vedú doteraz diskusie. Väčšina odborníkov súhlasí, že dva… pokračuj