Nazvať niečo objekt nie je veľmi opisné. Keď však americký astronóm Arthur Hoag v roku 1950 uvidel toto čudo, netušil, o čo ide. Prvé tipy boli napríklad planetárna hmlovina (pamätajte, že objekt pôvodne videli v horšom rozlíšení), dve vzdialené galaxie vo vhodnej konštelácii alebo efekt gravitačnej šošovky. Nie, nie a nie.
Ďalšie merania totiž ukázali, že aj keď je stredná časť tvorená zo žltých starých hviezd a vonkajší kruh je z mladých modrých hviezd, nachádzajú sa od nás rovnako ďaleko – tvoria jeden prapodivný objekt.
Všetky hypotézy vzniku Hoagovho objektu majú svoje trhliny. Vznikol prudkou zrážkou dvoch galaxií? Ak áno, odkiaľ druhá galaxia priletela? V okolí objektu je veľké prázdno. Vznikol rozpadnutím špirálovej galaxie? Ak áno, prečo je taký symetrický a presne rozdelený na staré a nové hviezdy? Vznikol akréciou, teda hromadením hmoty v okolí starého žltého jadra? Ak áno, prečo nemá tvar disku a prečo je v ňom jasná medzera s rozmerom desiatok tisíc svetelných rokov?
Asi najlepšou indíciou je odborný článok, ktorý vyšiel len v roku 2017. Ukrajinská astrofyzička Elena Bannikova v ňom ukazuje, že trajektórie objektov v prázdnom medzikruží sú nestabilné – objekty z nich vyletia dnu alebo von. Medzikružie sa tak udržuje prázdne. Toto dáva spolu s hypotézou o hromadení okolitej hmoty celkom reálny obraz.
Takéto galaxie sú vo vesmíre veľmi vzácne, podľa expertov ide o menej než desatinu percenta všetkých galaxií. No a teraz sa lepšie pozrite na obrázok. Čo vidíte cez hornú časť medzikružia? Je tam ďalšia rovnako vyzerajúca galaxia. To je ale kozmická náhoda, však?
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.
