Hodiny DNA

Lonesome George, posledná korytnačka z ostrova Pinta (Chelonoidis abingdoni), ktorej druh sa dožíval v priemere 120 rokov, foto wikipédia

Tím vedcov z Austrálskeho spoločenstva pre vedecký a priemyselný výskum (CSIRO) vyvinul novú jednoduchú metódu odhadu priemernej dĺžky života rôznych druhov stavovcov. Naša metóda odhadu maximálnej prirodzenej životnosti je založená na DNA. Keď je známa genómová sekvencia druhu, môžeme odhadnúť jeho životnosť, uviedol výskumník CSIRO Benjamin Mayne. Podľa neho existuje veľa génov spojených so životnosťou, ale zdá sa, že rozdiely v sekvenciách DNA týchto génov nevysvetľujú rozdiely v životnosti medzi rôznymi druhmi. Vedci si myslia, že hustota špeciálneho typu DNA, ktorá sa nazýva metylácia DNA, určuje maximálnu prirodzenú životnosť stavovcov. Metylácia DNA nemení génovú sekvenciu, ale pomáha kontrolovať, či a kedy je zapnutá, upresnil B. Mayne.
Na kalibráciu svojej metódy použili vedci genómy 252 rôznych druhov stavovcov so známymi dĺžkami života. Z hustoty metylácie DNA vyskytujúcej sa v 42 rôznych génoch potom vedeli presne predpovedať životnosť toho ktorého živočícha. Takto sa zistilo, že maximálna životnosť veľryby grónskej (Balaena mysticetus) je 268 rokov, čo je o 57 rokov viac, ako sa doteraz predpokladalo. Autori štúdie odhadujú, že denisovania a neandertálci mali životnosť 37,8 roka, paleocénny slon Palaeoloxodon antiquus či mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) sa dožili 60 rokov a nedávno s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynutá obria korytnačka z ostrova Pinta Chelonoidis abingdonii zasa 120 rokov. Pochopenie životnosti je dôležité z hľadiska ochrany, biologickej bezpečnosti a manažmentu voľne žijúcich živočíchov, uviedol B. Mayne.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 2/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Komentáre