V hlavnej úlohe život

Hoci nesporne ide o jednu z najdôležitejších a najzaujímavejších udalostí, mnohé aspekty vzniku života nie sú doposiaľ úplne vyjasnené. Je to dlhodobo diskutovaná téma. So vznikom života sú spojené tri hlavné otázky: kedy, ako a kde sa život začal. Otázku, prečo sa začal, môžeme pokojne… pokračuj

Prečo nemáme chvost

Podľa vedcov sa približne pred 25 miliónmi rokov genetický parazit, malý úsek opakujúcej sa DNA nazývaný Alu element, dostal do génu dôležitého pre vývoj chvosta. Jediný zásah zmenil gén Tbxt spôsobom, ktorý zrejme vyvolal jeden z rozhodujúcich rozdielov medzi opicami a ľudoopmi: opice majú chvosty,… pokračuj

Kameň zo základov civilizácie

Nový výskum analyzoval archeologické a genetické poznatky o počiatkoch chovu jakov a využívania ich produktov v Tibete. Zdomácnenie a chov veľkých hospodárskych zvierat patria ku kľúčovým stavebným kameňom ľudskej civilizácie založenej na produkcii potravín. Až možnosť viac-menej spoľahlivo dopestovať a dochovať dostatok jedla, skladovať jeho… pokračuj

Prapredkovia z východu

Analýza DNA dvoch pravekých jedincov druhu Homo sapiens z Krymu ukázala, že ich populácia bola predkami neskorších obyvateľov strednej a západnej Európy. Žijeme v krajine, v ktorej majoritné etnikum je vetvou slovanskej jazykovej a kultúrnej skupiny. Prišlo sem v 5. či 6. storočí našej éry,… pokračuj

Priadka pradie pavučinu

Vedcom v Číne sa podarilo získať pavúčí hodváb od geneticky modifikovaných jedincov priadky morušovej. Tento hodváb tvoria vlákna šesťkrát pevnejšie ako kevlar používaný v nepriestrelných vestách. Hodváb z priadky morušovej je v súčasnosti jediným živočíšnym hodvábnym vláknom, ktoré sa komerčne využíva vo veľkom meradle, s… pokračuj

Praveká dáma s príveskom

Uplatnenie genetickej analýzy, či už čiastkových sekvencií DNA, alebo úplných genómov dávnych ľudí, vyvolalo v posledných približne 15 rokoch doslova revolúciu v archeológii aj paleoantropológii. Najnovšie sa z jelenieho zuba, ktorý pred 20-tisíc rokmi slúžil ako ozdoba, podarilo poodhaliť identitu jeho nositeľky. Od dekódovania genómu… pokračuj

Chemická exotika múmií

Najnovšie analýzy vzoriek DNA starých Egypťanov odhalili dovoz mumifikačných látok a exotických prísad do Egypta z nečakanej diaľky. Úplné či čiastočné mumifikovanie tiel mŕtvych ľudí (a posvätných zvierat) je popri pyramídach v širšej verejnosti azda najznámejší symbol starovekého Egypta faraónskeho obdobia. Deklarovaným a vážne mysleným… pokračuj

Neandertálske komunity

DNA skupiny neandertálcov priniesla nový pohľad do sociálneho sveta týchto dávnych hominidov. Vedci zistili, že už pred približne 59 000 rokmi sa neandertálske komunity v hornatej časti Strednej Ázie skladali z malých skupín blízkych príbuzných a dospelých prišelcov ženského pohlavia. Podľa evolučného genetika Lauritsa Skova… pokračuj

Následky prežitia moru

Genetický variant, ktorý zvyšoval schopnosť Európanov prežiť čiernu smrť pred stáročiami, môže prispievať k zápalovému ochoreniu, ktorým trpia ľudia v súčasnosti. Ničivá vlna ochorenia ušetrila tých, ktorí mali variant zvaný ERAP2. Ten je však už vedcom známy tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Crohnovej choroby, pri… pokračuj

Genetické kľúče k histórii

Rozsiahla analýza DNA obyvateľov severozápadnej Európy z čias anglosaských migrácií do Veľkej Británie významne doplnila poznatky o etnogenéze Angličanov. Výklad a pochopenie historických objektov, subjektov, udalostí a trendov sa dlho opieral o dva piliere. Prvým sú už vyše päťtisíc rokov zaznamenané písomné pramene – v… pokračuj