Najnovšie analýzy vzoriek DNA starých Egypťanov odhalili dovoz mumifikačných látok a exotických prísad do Egypta z nečakanej diaľky. Úplné či čiastočné mumifikovanie tiel mŕtvych ľudí (a posvätných zvierat) je popri pyramídach v širšej verejnosti azda najznámejší symbol starovekého Egypta faraónskeho obdobia. Deklarovaným a vážne mysleným… pokračuj
DNA skupiny neandertálcov priniesla nový pohľad do sociálneho sveta týchto dávnych hominidov. Vedci zistili, že už pred približne 59 000 rokmi sa neandertálske komunity v hornatej časti Strednej Ázie skladali z malých skupín blízkych príbuzných a dospelých prišelcov ženského pohlavia. Podľa evolučného genetika Lauritsa Skova… pokračuj
Genetický variant, ktorý zvyšoval schopnosť Európanov prežiť čiernu smrť pred stáročiami, môže prispievať k zápalovému ochoreniu, ktorým trpia ľudia v súčasnosti. Ničivá vlna ochorenia ušetrila tých, ktorí mali variant zvaný ERAP2. Ten je však už vedcom známy tým, že zvyšuje pravdepodobnosť vzniku Crohnovej choroby, pri… pokračuj
Rozsiahla analýza DNA obyvateľov severozápadnej Európy z čias anglosaských migrácií do Veľkej Británie významne doplnila poznatky o etnogenéze Angličanov. Výklad a pochopenie historických objektov, subjektov, udalostí a trendov sa dlho opieral o dva piliere. Prvým sú už vyše päťtisíc rokov zaznamenané písomné pramene – v… pokračuj
Od ťahania mezopotámskych vojnových vozov až po mletie obilia v stredoveku – somáre niesli na svojich chrbtoch civilizáciu. Podľa molekulárneho archeológa Ludovica Orlanda z Centra antropobiológie a genomiky vo francúzskom Toulouse boli somáre domestikované približne pred 7 000 rokmi vo východnej Afrike – asi 3… pokračuj
V súčasnosti sa intenzívne hľadajú nové biomarkery, ktoré umožnia včasnú diagnostiku prítomnosti nádorového tkaniva. Medzi intenzívne študované biomarkery patria aj miRNA. V jadre každej bunky je v podobe DNA obsiahnutá celá genetická informácia, ale jednotlivé bunky v organizme využívajú vždy len určitú časť z celého… pokračuj
Genetická analýza dávnej obyvateľky juhu východnej Číny podporila spojitosti s osídlením Nového sveta. Osídlenie Nového sveta sa podľa odborného konsenzu spája s početnejšou migráciou praľudí z Eurázie po skončení poslednej ľadovej doby pred 15- až 20-tisíc rokmi. Menšie skupiny však odtiaľ mohli prísť do Ameriky… pokračuj
Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj
Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj
Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj
