Biologické lego

Syntetická biológia má obrovský potenciál zlepšiť naše životy. Poskytuje riešenia pre mnohé medicínske, environmentálne aj ekonomické problémy. Zhodujú sa na tom nielen vedci a univerzitní profesori, ale aj podnikatelia a investori. O tom, ako nám v súčasnosti môže syntetická biológia pomôcť a aké sú jej… pokračuj

Vek psa po novom

Informáciu, podľa ktorej sa každý rok v živote psa rovná siedmim ľudským rokom, nielenže vedci z Kalifornskej univerzite v San Diegu vyvrátili, ale zároveň navrhli vzorec na výpočet veku psa. Pri návrhu vychádzali z chemických zmien v DNA počas starnutia psa. Ľudská a psia DNA… pokračuj

Zo Sibíri na Aljašku

DNA získaná z približne 14 000 rokov starého úlomku zuba muža naznačuje, že ľudia obývajúci veľké územie Ázie boli predkami prvých Američanov. Ukazuje sa teda, že súčasní pôvodní Američania v Severnej a Južnej Amerike sú čiastočne ich príbuzní. Podľa archeológov pod vedením vedúceho Inštitútu Maxa… pokračuj

Export a import epidémií

Najstaršia dekódovaná DNA baktérií dokladá priamu spojitosť poľnohospodárstva a pastierstva so vznikom aj v súčasnosti vážnej infekčnej choroby. Na počiatku ľudskej civilizácie bola produkcia potravín. Inak by oveľa menej početné ľudstvo (definované ako druh Homo sapiens, sapienti) stále žilo spôsobom lovcov-zberačov. Náš druh je civilizovaný iba… pokračuj

Keď diabetes nie je zo sladkostí

Cukrovka, odborne diabetes mellitus (DM), je ochorenie, ktoré sa zaraďuje do kategórie civilizačné choroby. Tento status má oprávnene, lebo podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO (World Health Organization) vzrástol počet ľudí s diabetom zo 108 miliónov v roku 1980 na 422 miliónov v roku 2014. DM je metabolické… pokračuj

Oživená DNA mamuta

Mamuty srstnaté (Mammuthus primigenius) boli počas starších štvrtohôr, pleistocénu, jedným z najhojnejších druhov adaptovaných na chlad. Ich kedysi veľká populácia zanikla v dvoch vlnách – na konci pleistocénu vyhynuli kontinentálne populácie, v polovici holocénu nasledovalo vyhynutie reliktných populácií. Na Ostrove sv. Pavla v Beringovom mori… pokračuj

Hodiny DNA

Tím vedcov z Austrálskeho spoločenstva pre vedecký a priemyselný výskum (CSIRO) vyvinul novú jednoduchú metódu odhadu priemernej dĺžky života rôznych druhov stavovcov. Naša metóda odhadu maximálnej prirodzenej životnosti je založená na DNA. Keď je známa genómová sekvencia druhu, môžeme odhadnúť jeho životnosť, uviedol výskumník CSIRO… pokračuj

Altajská paleokráska

Vedci prišli s novou metódou genetickej rekonštrukcie podoby. Môže poslúžiť aj kriminalistom. My, Homo sapiens, sapienti, sme v súčasnosti jediný ľudský druh na Zemi. V posledných miliónoch rokov je to však výnimočné, lebo od vzniku ľudského rodu Homo pred 2,5 až 3 miliónmi rokov, pravdepodobne… pokračuj

Vo svete vírusov

Vďaka masívnemu sekvenovaniu DNA sa podarilo objaviť niekoľko stoviek tisíc nových druhov vírusov baktérií – bakteriofágov. O dosiaľ neznámych vírusoch sme sa rozprávali s mikrobiologičkou Máriou Džunkovou. Čo vlastne vieme o bakteriofágoch? Takmer nič. Veľmi dôležité je dozvedieť sa o nich najmä to, ktorá baktéria… pokračuj

Neandertálci do nepohody

S pojmom neandertálec sme sa už asi stretli všetci, najmä ako s preneseným označením hrubého, násilného a ťažkopádneho tvora. Neandertálci boli sprvoti vnímaní v úlohe predkov, neskôr poddruhu nášho druhu človek rozumný (Homo sapiens, sapienti). No ďalší výskum ukázal, že je to iný druh ľudského… pokračuj