Zapínanie a vypínanie génov

Keby sme celú genetickú informáciu jednej bunky ľudského tela spojili do dlhého vlákna, celková dĺžka takéhoto vlákna DNA by predstavovala asi dva metre. Jadro bunky, ktoré je centrálnym miestom uskladnenia genetickej informácie, je veľké približne 6 mikrometrov. Ako je možné, že sa vlákno dlhé dva… pokračuj

Plemeno neurčuje osobnosť

Podľa vedcov z Massachusettskej univerzity vo Worcesteri správanie, ktoré si spájame s plemenami psov, nie je pevne dané. Zdá sa, že prostredie zohráva väčšiu úlohu ako rodokmeň. Doterajšie výskumy skúmali skôr priemery medzi plemenami, než porovnávali jednotlivé psy. Kathleen Morrillová a jej kolegovia preto využili… pokračuj

Vedľa seba a predsa sami

Nový výskum zdokumentoval viacnásobné a veľmi rýchle vystriedanie osídlení neandertálcami a sapientmi na jednej lokalite – bez dôkazov vzájomného ovplyvnenia. Pred nami, druhom človek rozumný, Homo sapiens, čiže sapientmi, obývali Európu a všeobecnejšie západnú Euráziu neandertálci druhu človek neandertálsky, Homo neanderthalensis. S neandertálcami vo východnej… pokračuj

Stopy patogénov

Tragická smrť 6-ročného chlapca v ranostredovekom Anglicku poskytla vedcom najstaršiu stopu patogénu Haemophilus influenzae typu b. Ide o najstarší diagnostikovaný prípad bakteriálnej infekcie nazývanej Hib. Ďalší potvrdený prípad sa vyskytol až o viac ako 1 300 rokov neskôr v roku 1892, keď bol H. influenzae… pokračuj

Migračná genetika

Maria Cavedonová a jej kolegovia z kanadskej univerzity v Calgary zistili, že karibu (v Európe známy ako sob) podniká jednu z najdlhších migrácií suchozemských zvierat. Domnievajú sa, že sklon jedinca k migrácii závisí od jeho genetického pôvodu. Výskumníci spojili výsledky sledovania pomocou GPS a sekvenovania… pokračuj

Od legiend k faktom

Analýza sedimentov z jazerného dna preukázala osídlenie Faerských ostrovov pravdepodobne Keltmi z Írska či Škótska už okolo roku 500 nášho letopočtu, stáročia pred nórskymi Vikingmi. Faerské ostrovy, autonómny región Dánska, ležia približne v strede medzi Nórskom, Islandom a Britskými ostrovmi. Ich názov sa prekladá ako… pokračuj

Prví Kelti v Británii

Asi pred 2 900 rokmi bola pri britskom meste Dover pochovaná staršia žena s dvoma jahňatami v lone a kúskom kriedy v ruke. Bola zabitá bodnutiami meča do lebky, zrejme pri obetnom obrade. Neďaleko ležali telá tínedžera, dvoch detí a muža, ktorého kosti boli zviazané… pokračuj

Ako prežiť v púšti

Hŕstka malých gekónov pomohla vedcom odhaliť, ako tieto tvory prežívajú v najhorúcejšej časti Zeme. Povrchové teploty v púšti Lút v Iráne, ktorá je domovom gekóna Rhinogecko misonnei, stúpajú nad 65 °C častejšie ako kdekoľvek inde na planéte. Aby vedci zistili, ako gekóny prežívajú v tejto… pokračuj

Odhalená totožnosť múmií

Analýza DNA ukončila špekulácie o archeologickej záhade a prekvapivo ukázala, že mumifikovaní ľudia z Tarimskej panvy mali lokálny pôvod ako geneticky izolovaná, ale cudzej kultúre prístupná populácia. Autonómna oblasť Sin-ťiang v západnej Číne sa geograficky delí na dve hlavné rovinaté časti obklopené vysokými horami. Na… pokračuj

Genetika nepustí

Vedci z Vrije Universiteit v Amsterdame uvádzajú v časopise Nature Communications, že jednovaječné dvojčatá na celom svete majú spoločný špecifický súbor znakov. Ten má podobu chemických markerov, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov bez toho, aby menili ich sekvenciu. Znaky by sa mohli použiť na identifikáciu jednovaječných… pokračuj