Vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu analýzou vzoriek starej a pravekej DNA identifikovali šesť jedincov s nadbytočnou kópiou chromozómu 21, čo je znak genetickej anomálie známej ako Downov syndróm. Jeden prípad z Fínska bol datovaný do 17. až 18. storočia, zvyšných päť jedincov spred 5 000 až 2 500 rokov sa našlo na náleziskách z bronzovej doby v Grécku a Bulharsku a zo železnej doby v Španielsku.
Zatiaľ čo v súčasnosti môžu osoby s Downovým syndrómom žiť dlhý život, v minulosti to tak často nebolo. Všetkých šesť jedincov zomrelo vo veľmi mladom veku. Všetky praveké hroby sa nachádzali v rámci sídlisk a našli sa v nich náhrdelníky z farebných korálikov, bronzové prstene alebo morské mušle. Zdá sa, že tieto pohreby nám ukazujú, že o týchto jedincov sa starali a vážili si ich ako súčasť svojich spoločností, povedal hlavný autor štúdie Adam Rohrlach.
Výskumníci objavili aj jedinca so vzácnejším Edwardsovým syndrómom na jednom zo španielskych nálezísk. Momentálne nevieme povedať, prečo na týchto lokalitách nachádzame toľko prípadov, hovorí archeológ Roberto Risch z Autonómnej univerzite v Barcelone. Vieme však, že patrili k tým niekoľkým deťom, ktoré dostali privilégium byť po smrti pochované vnútri domov. Už to naznačuje, že boli vnímané ako výnimočné deti.
Zo stránky EurekAlert! spracovala BP
