Ak sme dlhodobo v strese, jeden týždeň dovolenky nás nezachráni. S tlakom, ktorý na nás pôsobí, je potrebné pracovať priebežne počas našich bežných dní.
Koľko oddychu vlastne potrebujeme? Odpoveď, ktorú v novej epizóde podcastu VEDA NA DOSAH ponúka MUDr. Igor Riečanský, vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV, v. v. i., je jednoduchá aj náročná zároveň – všetko je veľmi individuálne. Kým niekomu na regeneráciu stačí jeden deň, iný potrebuje tri týždne. Kľúčom nie je univerzálny recept, ale sebapoznanie.
V rozhovore I. Riečanský vysvetľuje, prečo je dlhodobá záťaž nebezpečnejšia, než sa na prvý pohľad zdá, a ako sa dokáže podpísať nielen na psychike, ale aj na fyzickom zdraví. Vždy je však potrebné pozerať sa na konkrétneho človeka a jeho individuálny problém. V rozhovore sa výskumník kriticky pozerá aj na populárne rady a návody, ktoré na nás valia médiá a spoločnosť, teda na presvedčenia o tom, akí by sme mali byť produktívni, odolní či disciplinovaní. Paradoxne práve tieto rady sa môžu stať ďalšou záťažou. Ako sa im nepodriaďovať? Odpoveďou je opäť sebapoznanie, vedieť, v akom sme psychickom aj fyzickom stave, dokázať identifikovať vlastné pocity a emócie. Práve s týmto má podľa neho veľa ľudí problém.
Oveľa dôležitejšie než týždeň dovolenky je to, ako si nastavíme svoje každodenné aktivity.
Ak človek sám sebe rozumie, ľahšie rozpozná, či práve teraz potrebuje oddych alebo nie. Mnohí ľudia sa však podľa I. Riečanského nevedia zastaviť a byť sami so sebou. Chýba im schopnosť sebareflexie. V podcaste zaznie vysvetlenie pojmu neuroplasticita, ktorý si možno v zjednodušenej podobe predstaviť ako akékoľvek učenie sa. V rozhovore sa pozrú na to, ako by mal vyzerať zdravý vzťah k práci: keď sa do nej človek teší, nemá problém sa do nej vracať, prichádza s novými nápadmi a entuziazmom. Otázka Prečo sa takto cítim? je podľa neho jednou z najužitočnejších, akú si môžeme položiť, pretože dokáže veľmi veľa vysvetliť.
Reč príde na dopamín, pojem, ktorý sa dnes v bežnej reči používa často zjednodušene, zľudovene a neodborne, no v skutočnosti je jeho úloha v mozgu oveľa komplexnejšia. I. Riečanský priblíži aj svoju prácu na čele oddelenia behaviorálnej neurovedy a potvrdí, že slovenská veda je na veľmi dobrej medzinárodnej úrovni.
V rozhovore sa dozviete, prečo neexistuje jeden návod pre všetkých, a že najlepším kompasom v starostlivosti o seba je schopnosť naozaj sa počúvať.
MUDr. Igor Riečanský, DrSc., je vedúci oddelenia behaviorálnej neurovedy ÚNPF CEM SAV. Zaoberá sa výskumom mozgu – nervových základov psychických funkcií a ich porúch. Študoval medicínu na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia absolvoval semestrálne štipendijné pobyty na lekárskych fakultách v Neapole a vo Viedni. Doktorandské štúdium v neurovede absolvoval na International Graduate School of Neuroscience v Bochume v Nemecku. Má lekársku klinickú špecializáciu v psychiatrii. Viacero rokov pôsobil ako vedec a pedagóg na Fakulte psychológie Viedenskej univerzity. V súčasnosti je pedagogicky aktívny na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity a Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
O podcaste
Podcast VEDA NA DOSAH vznikol preto, aby sa k slovu dostali naše odborníčky a naši odborníci. Slovenská veda je plná osobností, ktoré denne objavujú svet, aby sa nám mohlo ľahšie žiť. V epizódach môžete počuť výskumníkov z rôznych vedeckých oblastí.
Všetky podcasty VEDA NA DOSAH sú dostupné na stránke vedanadosah.sk, na YouTube CVTI SR, cez aplikácie Spotify a Apple Podcasts a na ďalších streamovacích platformách.
Nahrávanie podcastu prebehlo v priestoroch NIVaM. Podcasty z oblasti školstva si môžete vypočuť na https://nivam.sk/?s=podcast.
Autor článku a ilustrácie: CVTI SR
