Inteligentný stent

Tím špecialistov vyvinul implantát obsahujúci snímač a anténu, ktorý bude po zavedení stentu do tela pacienta vysielať rádiový signál o prietoku krvi.

Foto Georgia Institute of Technology

Zlepšovanie diagnostických metód a liečebných postupov sa musí neustále zdokonaľovať, príkladom môžu byť vyšetrovacie metódy NMR (jadrová magnetická rezonancia) či CT (počítačová tomografia). Občas sa však objaví veľmi jednoduchá liečebná metóda, ktorá dokáže zachrániť životy tisícov pacientov. Takou je aj metóda vkladania tzv. stentov do upchávajúcich sa častí nášho krvného obehu, ale aj do iných rúrkových systémov v našom tele.
Stent je rúročka, obvykle s mriežkovou štruktúrou, ktorú cievny chirurg zasunie do zúženej časti cievy a zabráni tak jej upchatiu. Práve upchatie býva častou príčinou infarktu, ktorý bez rýchleho medicínskeho zákroku môže viesť až k smrti pacienta. Pôvod slova stent nie je doteraz objasnený a vedú sa o ňom polemiky. Jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení sa javí, že bolo odvodené z mena anglického zubného lekára Charlesa Thomasa Stenta (1807 – 1885), ktorý vyvinul špeciálny materiál na zhotovovanie dentálnych odtlačkov. V súčasnosti existuje mnoho druhov stentov, od samoexpandujúcich pre koronárne cievy až po jednoduchšie plastové stenty v močových cestách.
Historicky prvú implantáciu stentu do pacienta uskutočnili lekári Jacques Puel a Ulrich Sigwart vo Francúzsku v roku 1986, teda relatívne nedávno. Jedným z problémov pri využívaní stentov je to, že po ich vložení do ciev je problém zistiť, či sa stent správa tak, ako by mal. Lekári nemajú žiadnu informáciu o tom, čo sa deje vnútri cievy.
Tento nedostatok sa pokúsil odstrániť tím špecialistov na Georgia Institute of Technology v americkej Atlante. Odborníci vyvinuli implantát, ktorý vysiela údaje o prietoku krvi do externého počítača alebo mobilného zariadenia. Rovnako ako bežný stent aj jeho inovatívna verzia sa chirurgicky vloží na zúžené miesto v cieve, čím zabezpečuje dobré prúdenie krvi. Stent obsahuje snímač a anténu, ktorá pasívne prijíma a vracia signál, neobsahuje však elektrický obvod ani batériu, ktorú by bolo treba nabíjať alebo vymeniť. Energiu na svoju činnosť získava stent magnetickým poľom. Snímač, resp. snímače v stente vysielajú rádiový signál o prietoku krvi a tento signál dešifruje lekár.
Pri skúškach na zvieratách poskytoval stent presné údaje, no pred jeho používaním na ľuďoch treba ešte vykonať množstvo testov.

RM

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2023. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.