Mramor je dekoračný a stavebný kameň mnohých variácií. Pre svoju výnimočnosť a vlastnosti bol obľúbeným u starovekých i stredovekých staviteľov a materiálom, z ktorého umelci už tisíce rokov tvoria nesmrteľné sochárske diela. Od jeho počiatkov hlboko v zemskej kôre až po premenu na dych vyrážajúce umelecké diela je cesta mramoru rovnako podmanivá ako z neho vytvorené sochy.
Mramor je kryštalický vápenec alebo dolomit. Patrí medzi metamorfované horniny. Je výsledkom rekryštalizácie hornín usadených pred mnohými miliónmi rokov v moriach či oceánoch pri regionálnej, niekedy aj kontaktnej metamorfóze. Mohol tiež vzniknúť premenou staršieho, už existujúceho mramoru.
Termín zaviedol v roku 320 pred n. l. starogrécky filozof Theofrastos z Eresu podľa gréckeho slova marmaros (iskrivý). Hlavnými minerálmi sú kalcit, prípadne dolomit. Vedľajšími sú ílové minerály a silikáty a prítomné sú tiež organické látky. Farba býva biela či svetlosivá a v závislosti od jemného pigmentu červenkastá, zelenkastá, modrosivá, tmavosivá až čierna. Pigment tvoria oxidy a hydroxidy železa, chlorit a grafit. Textúra je masívna alebo páskovaná, jemno-, stredno- až hrubozrnná. Časté sú rôzne žilky, šmuhy a zhluky.
Je pomerne mäkký, dobre sa opracováva. Má malú pórovitosť, je odolný proti zmenám teploty. Lom svetla na kalcitových kryštáloch spôsobuje voskový vzhľad a pri sochách vyvoláva dojem živosti. V kamenárskej praxi sa za mramor považujú rôzne druhy vápencov, travertín či serpentinit, teda horniny, ktoré sa dajú dobre opracovávať a leštiť.
Krajiny mramoru…
Tradičné krajiny mramoru sú Taliansko, Grécko, Rakúsko, Slovinsko, Francúzsko, Španielsko, Belgicko a Portugalsko. Významným vývozcom mramoru a rôznych výrobkov z neho je Turecko. Jedným z najznámejších tureckých mramorov je burský mramor rôznych odtieňov a vysokej kvality. Dôležití producenti mramoru sú tiež Čína, India a Pakistan. V USA sa nachádza v štátoch Vermont, Georgia, Tennessee, Alabama, Colorado.
Ložiská bieleho mramoru sú známe z Carrary v Taliansku, Prilepu v Severnom Macedónsku, gréckeho ostrova Thasos, Rakúska (Bavorsko a Korutánsko) a z okolia Pekingu v Číne. Čierny mramor s bielymi žilkami (Nero Marquina) sa vyskytuje v španielskom Baskicku, ružový (Rosa Portogallo) v Portugalsku a šedý napríklad na Kube. Zelené variety sa vyskytujú v Indii (Rajasthan Green), Číne (Verde Lotus) a Grécku (Stira Green). Rôznofarebné mramory sa ťažia napríklad v Írsku (Connemarble Green). Tuhársky mramor je jediný slovenský mramor, hoci ako mramory sa označujú aj niektoré vápence.
… a jeho hlavné mesto
Carrara v severozápadnom Toskánsku je nesporne najznámejším ťažobným miestom mramoru na svete. Patrí do Apuánskych Álp a vznik mramoru súvisí s geologickou históriou horskej sústavy Apenín. Kararský mramor vznikol premenou vápencov jury. Má bielu až sivobielu farbu, v niektorých varietach sú časté šedé šmuhy, škvrny alebo žilky. Nachádza sa tam asi 30 kameňolomov, v ktorých sa ťažia napríklad mramory Ordinario (belavý), Venato (biely a sivý) a Cremo (svetlosivý).
Mramorové lomy poznali už starovekí Rimania a slávny Michelangelo Buonarroti ich navštevoval a dohliadal na ťažbu blokov mramoru Statuario na svoje sochy. Sochu Dávida s výškou 517 cm vytesal do bieleho mramoru v rokoch 1501 až 1504. Znázorňuje biblického Dávida pred jeho súbojom s Goliášom. Je jednou z najznámejších mramorových sôch v histórii a zároveň excelentnou ukážkou sochárových poznatkov anatómie človeka a výrazového i kompozičného majstrovstva. Originál sochy sa nachádza v Akadémii krásnych umení vo Florencii, jej verná kópia je inštalovaná vo vonkajšom priestore.
V areáli lomu sú pre cestovný ruch atraktívne Múzeum ťažby mramoru, miesto na organizovanie koncertov a divadelné predstavenia a unikátny podzemný ťažobný priestor Galleria Ravaccione vo vrchu Fantiscritti (630 m n. m.).
Symbol krásy a elegancie
Nádherný vzhľad kararského mramoru a jeho jedinečná kvalita učarovali generáciám sochárov a architektov na celom svete. Okrem Talianska ho použili na stavbách od Londýna a Glasgowa cez Helsinki a Oslo, Paríž, Indiu, Filipíny až po USA a Kanadu. Sú to napríklad Šikmá veža v Pise, Bazilika sv. Petra vo Vatikáne, Trajánov stĺp v Ríme, Wellingtonov oblúk v Londýne, Hala Finlandia v Helsinkách či Veľké okno bratstva v Paríži. Od sochy Dávida je tento mramor inšpiratívny pre sochárov na rozmanité stvárnenie. Pôsobivé, hoci menej známe, sú diela Prospera d’Épinay, francúzskeho sochára pôvodom z ostrova Maurícius. Súsošie zhmotňujúce legendárny príbeh lásky Paula a Virgínie je v Múzeu modrého Maurícia v Port Louis, hlavnom meste ostrova. Prekrásne sú tiež busta rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej či Golden Belt, akt ženy zapínajúcej si opasok. Belosť mramoru osobitne vyniká v unikátnych skulptúrach sochárky Veroniky Bianchi, ktorá tvorí v Carrare.
Najbelší je z Thasosu
Mramor z gréckeho ostrova Thasos v Egejskom mori je najbelší na svete. Stredno- až hrubozrnný dolomitický mramor má snehovo bielu farbu a na čerstvom lome výrazný lesk. Vzhľadom pripomína stlačený kryštálový cukor. Je zložený z izometrických, chaoticky usporiadaných dolomitových zŕn. Jemnozrnný kalcit je v ňom vedľajší, niekedy až akcesorický minerál, akými sú aj muskovit, flogopit (horečnatá sľuda), chlorit a apatit.
Mramor sa tam ťažil pravdepodobne už v 7. storočí pred n. l. Stal sa dominantným materiálom na stavbu chrámov, sôch a ďalších umeleckých diel doteraz obdivovaných na archeologických lokalitách Grécka. Ekonomicky významné sú ložiská Limenas a Panagia. Mramorové bloky na dekoračné využitie sa exportujú na svetové trhy, najmä do krajín Európskej únie a na Blízky východ. Vďaka bielej farbe, ktorá lepšie odoláva vysokým teplotám a nepohlcuje teplo, je thasoský mramor obľúbený najmä v arabských krajinách.
Text a foto RNDr. Mária Bizubová
